Kritizujeme juhoamerické krajiny, africké štáty a ďalších, ktorí ničia a ťažia drevo v posledných zalesnených oblastiach našej planéty. Európska únia pritom sama avizuje, že chce byť lídrom v boji proti klimatickej zmene, ktorej súčasťou je aj ochrana biotopov schopných zadržiavať oxid uhličitý. Nová štúdia pritom ukazuje presný opak. Ťažba dreva sa za posledné roky na starom kontinente dramaticky zvýšila.
Celková plocha vyťažených lesov vzrástla v rokoch 2016 – 2018 oproti obdobiu medzi rokmi 2011 – 2015 o 49 %. Z pohľadu množstva získanej biomasy ide o nárast ťažby až o 69 %, informuje na základe analýzy satelitných snímok Spoločné výskumné centrum Európskej komisie.
Lesov napriek tomu pribúda
Povrch Európy pokrývajú z 38 % lesy, poväčšine hospodárske, určené aj na ťažbu dreva, pripomína The Guardian. Britský denník na základe výsledkov vedeckej štúdie píše, že zvýšené množstvo ťažby dreva môže v Európe spôsobiť problémy dosiahnuť ciele, ktoré si EÚ stanovila pre boj s klimatickou zmenou. Menej lesov totiž znamená zníženie schopnosti absorbovať uhlík na kontinente.
Vedci skúmali nárast ťažby s pomocou satelitných snímok, ktoré porovnávali so staršími dátami. Analýza však ukazuje aj to, že kým ťažba dreva v Európe za posledné roky vzrástla, výrazne vzrástlo aj množstvo novovysadených lesných porastov. V konečnom dôsledku tak v Európskej únii stále platí pozitívny trend, pričom rozsah novovysadených lesov prevyšuje množstvo vyťaženého dreva.
Najviac sa ťažilo vo Švédsku
Výskum vedcov tiež ukázal, že celoeurópsky nárast ťažby pripadá na sedem štátov únie. Najvýraznejšie sa na ňom podieľa Švédsko (až 29 % nárastu), nasledujú Fínsko, Poľsko, Francúzsko, Lotyšsko, Nemecko a Španielsko.
Európska únia sa chce do roku 2050 stať prvým uhlíkovo neutrálnym svetadielom, aj nárast ťažby dreva však môže tento cieľ skomplikovať. Napriek tomu, že väčšina európskych lesov patrí medzi hospodárske a sú teda pravidelne opätovne zalesňované, nárast ťažby môže viesť k zníženiu schopnosti Európy absorbovať určité množstvo vyprodukovaných emisií oxidu uhličitého. Kým budú nové lesy schopné zadržiavať rovnaké množstvo skleníkových plynov, môže totiž vzniknúť akási uhlíková priepasť, teda obdobie, počas ktorého bude Európa výrazne prispievať k zvýšenej koncentrácii oxidu uhličitého v atmosfére a oddialovať tak vytýčené ciele.
Nahlásiť chybu v článku