Vedcom sa neustále darí na rôznych kontinentoch objavovať stopy DNA po doteraz neznámych predchodcoch. Napríklad, v najnovšej štúdii sa podarilo zistiť, že aj v súčasnosti na Zemi žijú ľudia s DNA neznámeho predchodcu, ktorého cesty sa kedysi skrížili s denisovanmi.
Moderný človek v sebe nesie DNA neznámeho predchodcu
Štúdia publikovaná v časopise PLOS Genetics píše, moderný človek v sebe nesie DNA neznámeho predchodcu, ktorého DNA sa kedysi skrížila s DNA denisovanov, informuje portál Daily Mail.
Denisovania sú v súčasnosti považovaní za vyhynutý druh človeka, ktorý kedysi obýval najmä sibírsku oblasť, vyskytoval sa však aj v Ázii. Odhaduje sa, že šlo o zručného predchodcu, ktorý dokázal vyrábať a používať rozličné nástroje, ale aj šperky.
K introgresii, teda k preneseniu genetickej informácie jedného druhu do genómu iného druhu, dochádzalo v dejinách ľudstva pomerne často. Napríklad, pred 50 000 rokmi skupina predchodcov moderného človeka opustila Afriku a vydala sa do Eurázie. Tu sa fragmenty ich DNA skrížili s DNA neandertálcov. Vedcom sa však podarilo zistiť, že približne tri percentá neandertálskeho genómu sú výsledkom kríženia s neznámym predchodcom človeka, ku ktorému došlo pred vyše 300 000 rokmi.
Zdroj genómu sa zatiaľ nepodarilo identifikovať
V štúdii uverejnenej v PLOS Genetics sa biológ Adam Siepel a jeho kolegovia vyjadrili, že na analýzu genómu vytvorili špeciálny algoritmus s názvom ARGweaver-D. Softvér dokáže identifikovať fragmenty DNA pochádzajúce od neznámych predchodcov, a to aj v prípade, ak ku skríženiu došlo pred tisíckami rokov.
Len máloktorý softvér dokáže introgresiu vypátrať v tak vzdialenej minulosti, ako tento. V tomto prípade sa vedci rozhodli, že sa lepšie prizrú genómu dvoch neandertálcov, genómu denisovana, ale aj dvoch ľudí pochádzajúcich z Afriky. Ukázalo sa, že približne jedno percento genómu denisovana pochádza zo zdroja, ktorý sa zatiaľ nepodarilo identifikovať.
Vedcov zaujalo aj zistenie, že približne 15 percent tejto archaickej genetickej informácie je možné nájsť aj v genóme súčasného človeka. Aj keď zdroj týchto fragmentov DNA nie je jasný, vedci sa nazdávajú, že pochádza z druhu Homo erectus, ktorý sa na Zemi objavil približne pred 2 miliónmi rokov.
Aj keď je objav fascinujúci, vedci dodávajú, že ku kríženiu genómov zrejme dochádzalo vždy, keď sa dva druhy náhodne ocitli v rovnakom čase a v rovnakom priestore na Zemi.
Nahlásiť chybu v článku