V dnešnej dobe je šetrenie mimoriadne dôležité. Často utrácame množstvo financií a pritom stačia malé kroky k tomu, aby sme zbytočne vynaložené peniaze namiesto míňania ušetrili. Týka sa to každého segmentu nevynímajúc bývanie. 

Na tému energií a ich šetrenia v domácnosti sme sa rozprávali s Martinom Štibrányim, ktorý len pred nedávnom založil firmu zaoberajúcu sa energetickým poradenstvom, Bývanie podľa predstáv. Martin má len 24 rokov, no napriek jeho mladému veku si toho v živote už preskákal mnoho. Pracoval v niekoľkých energetických firmách, kde mal na starosti akvizíciu nových zákazníkov či povinnosti súvisiace s energetickým poradenstvom. Naberal skúsenosti s obnoviteľnými zdrojmi aj šetrením energie a rozhodol sa robiť energetické poradenstvo pod svojou vlastnou značkou.

Hovoril si mi, že si pracoval vo firmách zaoberajúcimi sa energiami. Kedy prišiel ten zlom, keď si sa rozhodol ísť po vlastnej osi?

Po štúdiu na strednej škole ma čakala najťažšia skúška pre každého mladého človeka, a to nájsť si prvú skutočnú prácu, ktorá človeka uživí a zároveň ho bude baviť. Natrafil som na ponuku jednej veľkej energetickej firmy, ktorá ponúkala pozíciu obchodného zástupcu.  Mal som na starosť najmä akvizíciu nových zákazníkov na odber elektriny či plynu, no prvýkrát som sa dostal aj do kontaktu s obnoviteľnými zdrojmi. Ich problematika ma drží dodnes.

Medzičasom som jedenkrát zmenil zamestnávateľa, rovnako som pracoval pre dodávateľa energií, tentokrát ako energetický poradca. Náplňou mojej práce bolo ukázať našim zákazníkom ako a koľko vedia ušetriť na energiách v domácnosti čo najjednoduchšou cestou. No a koncom roka sa ma dotklo hromadné prepúšťanie. Povedal som si však, že to bolo to najlepšie, čo sa mi mohlo stať. Nakoplo ma to k veľkému kroku, stať sa svojím vlastným šéfom. Začal som teda robiť energetické poradenstvo zdarma pod svojou vlastnou značkou. Za tie roky v energetike som spoznal ľudí, s ktorými teraz spolupracujem pri vlastných projektoch.

Zdarma?

Jasné, ak má niekto záujem dozvedieť sa, koľko môže ušetriť, čo preto treba spraviť a aké má jeho domácnosť možnosti, rád poradím bezplatne. Stačí napísať na moju Facebook stránku. Rovnako je bezplatné a nezáväzné vytvorenie cenovej ponuky na mieru, či už na fotovoltaiku alebo solárne kolektory.

Zrejme je všetkým jasné, že aj na Slovensku je možné postaviť pasívne bývanie. Keby sme si mali porovnať stavbu nového pasívneho domu a klasického domu (či nízkoenergetického), je medzi nimi veľký cenový rozdiel? Oplatí sa takáto stavba z dlhodobého hľadiska?

Pasívny dom je, samozrejme, z hľadiska spotreby energií to najlepšie, čo zatiaľ poznáme. Pri spotrebách energií však vždy záleží aj od správania členov domácnosti, pretože aj zodpovedné správanie v kombinácií s obnoviteľnými zdrojmi vám pomôže výrazne znížiť spotrebu vášho domu. Stavba domov ani pasívne domy nepatria do môjho portfólia, takže môžem poskytnúť len svoj názor či pohľad na vec.

Jedným z veľmi rozhodujúcich faktorov pri kúpe nehnuteľnosti je cena, bez ohľadu na to koľko kWh spotrebuje dom na 1m2. Pasívny dom, či už pri jeho výstavbe alebo kúpe, je rozhodne finančne náročnejší. Úsporu a minimalizovanie nákladov spojených s bývaním v nie pasívnom dome je možné docieliť práve využitím obnoviteľných zdrojov. Pri kúpe fotovoltaiky alebo solárnych kolektorov je v niektorých prípadoch možné využiť príspevok od štátu.

Ak sa človek rozhodol pre stavbu domu a jeho finančný rozpočet mu neumožňuje stavbu pasívneho domu, je dobré pouvažovať nad kúrením tepelným čerpadlom, ktoré je oveľa efektívnejšie ako elektrické, či plynové kúrenie. Na otázku, či sa oplatí stavba pasívneho bývania odpoveď nepoznám. Ceny energií či obnoviteľných zdrojov sa neustále hýbu, tieto technológie idú vpred míľovými krokmi a ja si naozaj netrúfam predpovedať, čo bude o 10 či 20 rokov.

Jediné, čo viem povedať, je, že zaoberať sa myšlienkou ako je možné v domácnostiach šetriť na spotrebe energií je momentálne zásadné a určite správne rozhodnutie. Dokážeme tak ušetriť peniaze spotrebiteľov a zároveň si chránime životné prostredie okolo nás, ktoré našu pomoc rozhodne potrebuje.

Spomínal si príspevok od štátu, avšak iba v niektorých prípadoch. Mnohých ľudí od jeho využitia možno odradí množstvo byrokracie, je okolo toho vytvorená istá dogma. Je skutočne náročné získať podobný štátny príspevok? Aký vysoký až môže byť a v akých prípadoch sa dá vôbec využiť?

Výborná otázka, presne s týmto názorom sa stretávam veľmi často. Množstvo ľudí odradí od takejto investície práve to, že si nevedia dotáciu vybaviť, boja sa množstva papierovačiek alebo majú dojem, že cez cerifikovanú firmu bude inštalácia drahá a radšej od toho dajú ruky preč. Ak sa však rozhodne niekto využiť moje služby, vybavenie dotácie a všetku byrokraciu má na starosti môj kolega z eko-dom.sk a zákazník sa nemusí starať takmer o nič.

Nárok na štátnu dotáciu na obnoviteľné zdroje majú momentálne ľudia žijúci mimo bratislavského kraja s rodinným domom, ktorý nie je využitý ako podnikateľský priestor. Výška príspevku sa odvíja od výkonu zariadenia a maximálna výška dotácie je 1 750 eur pri solárnych kolektoroch, 1 500 eur pri fotovoltaika a 3 400 eur pri tepelných čerpadlách.

Treba dodať, že dotácie sú zatiaľ pozastavené v súvislosti s opatreniami v boji s pandémiou. Nové termíny budú snáď oznámené čoskoro. Naše poradenstvo funguje naďalej.

Koľko percent z celkovej sumy tak dokáže ušetriť so štátnym príspevkom človek, ktorý sa rozhodne pre podobné riešenia?

Pri správnom nastavení cien to býva okolo 30 %. Ak niekoho zaujímajú konkrétne čísla, ukážeme si to na našom najpredávanejšom produkte. Cena za fotovoltaickú elektráreň s výkonom 3 kWp sa u nás pohybuje okolo 5 000 eur. Pri tomto výkone sa dá vyčerpať najvyšší možný príspevok vo výške spomínaných 1 500 eur. S efektívnym využívaním takejto elektrárne následne domácnosť ušetrí ročne takmer 500 eur na elektrine. K tomu v dnešnej dobe napomáhajú aj dodávatelia energií, ktorí poskytujú virtuálne batérie.

Dá sa aj zo starého domu spraviť energeticky sebestačné bývanie?

Áno, v dnešnej technologickej dobe sa dá „takmer“ všetko, avšak tá investícia, ktorá by k tomu bola potrebná by nemala podľa mňa žiadnu reálnu návratnosť. Vôbec by som to nehnal do takéhoto extrému. Ak teda pod slovom sebestačné rozumieme, že dom nemusí byť vôbec pripojený na verejnú sieť. Snažím sa vždy mojim zákazníkom poradiť také riešenie, aby bolo rozumnou investíciou, ktorá bude cenovo dostupná a vráti sa v rámci 6 až 10 rokov.

Ak by sme teda hľadali ideálne riešenie. Čo všetko je potrebné spraviť, aby sme čo najviac ušetrili na energiách?

Každá domácnosť je trošku špecifická. Opatrenia vedúce k šetreniu na energiách však môžeme aplikovať u každého. Ak začneme tými najjednoduchšími, budú to žiarovky. Množstvo domácností zatiaľ neprešlo z klasických žiaroviek na LED, ktoré odoberajú len zlomok energie. Takže, ak máte doma 60-100 W žiarovky v miestnotiach, v ktorých sa často svieti, ich výmena je prvý krok k úspore. Ďalej sa oplatí vymeniť staré 20- až 30-ročné chladničky či mrazničky, starý zanesený elektrický bojler ideálne za solárny ohrev kolektormi. A vo finále tu je fotovoltaika, ktorá vám bude z denného svetla produkovať elektrickú energiu, ktorú viete využiť v celej domácnosti.

Naozaj stačí spraviť tak „malé“ kroky, akým je výmena žiaroviek či starej chladničky?

Tieto malé kroky, samozrejme, dokážu ušetriť, ale bavíme sa len o desiatkach eur ročne. Pre niekoho možno zanedbateľné, pre iných nie. Tie žiarovky si môžeme ukázať na jednoduchom príklade. 10 wolfrámových žiaroviek s výkonom 60 W pri priemernom svietení dve hodiny denne vezme 438 kWh ročne. Ak ich ale vymeníme za LED-ky, ktoré svietia rovnako, ale majú len 10 W, ročná spotreba na svietenie klesne na 73 kWh. Ušetrili sme teda približne 50 eur ročne.

Dokáže fotovoltaika úplne nahradiť tú, ktorú odoberáme zo siete?

Áno. Domácnosť môže byť sebestačná a fotovoltaika dokáže úplne nahradiť tú elektrinu, ktorú odoberáme zo siete. Ako som však spomínal už pri otázke o sebestačnosti, podľa mojich skúseností v tom nevidím význam. Návratnosť takejto investície by rozhodne prekročila napríklad životnosť akumulátorov, ktoré by boli v tomto prípade nutné. Snažíme sa záujemcom navrhnúť len také riešenie, aby bolo cenovo dostupné a s návratnosťou v rozumnom čase.

Áno, je to špecifická vec pre každú domácnosť. Určite však existuje aspoň približný ideálny pomer cena/výkon. Vieš nám ho priblížiť? Koľko dokážeme pri ideálnom nastavení domácnosti ušetriť mesačne?

Pomer cena/výkon pri výbere fotovoltaiky by som skôr zmenil na pomer spotreba domácnosti/výkon. Ako som spomenul vyššie, hnať to do extrému ako je sebestačnosť neodporúčam, pretože by nestačila fotovoltaika na bežnú prevádzku domácnosti, keďže by sme museli výkon predimenzovať a domácnosť vybaviť poriadnymi akumulátormi. Mohlo by sa totiž stať, že vo februári sa tri dni neukáže slnko, panely zasype sneh a domácnosť ostane bez elektriny.

Pri výbere fotovoltaiky je teda dôležité zobrať si ročné vyúčtovanie za elektrinu, pozrieť sa, koľko domácnosť reálne spotrebuje a zamyslieť sa nad tým, či sa nechystá inštalácia klimatizácií alebo ohrevu bazénu, ktorý by spotrebu mohol rapídne zvýšiť. Ak je spotreba nad 5 000 kWh ročne, určite by som už odporučil nainštalovať fotovoltaiku s výkonom 3 kWp a využiť tak maximálny príspevok od štátu. Odporúčam sa však vždy poradiť individuálne a využiť naše bezplatné poradenstvo. Ak zákazníkom počítame, či sa oplatí takáto investícia, vstupujú do toho aj iné faktory.

Čo sa týka maximálnej možnej úspory pri ideálnom nastavení domácnosti, opäť sa dostávame k tomu, že každá domácnosť je niečím špecifická. Ak hľadáme možnosť úspor v novom byte v Bratislave, v ktorom žije mladý moderný pár, horko-ťažko nájdeme zopár desiatok eur. Naopak, môžeme hľadať úspory v starom dvojdome s dvoma generáciami, v ktorom plytvajú vodou, majú staré spotrebiče, veľa svietia a doprajú si kúrenie na tzv. trenírkovú teplotu. Tu by sa dalo pravdepodobne ušetriť stovky eur ročne. Druhým faktorom je, či chcú úspory dosiahnuť len zmenou návykov alebo sa odhodlajú aspoň vymeniť starú mrazničku.

Ako sú na tom tí ľudia, ktorí bývajú v bytoch? Existujú riešenia aj pre nich? 

Zákazníci, ktorí vlastnia byty väčšinou spotrebujú oveľa menej energie ako ľudia v domoch. Opäť však záleží od typu domácnosti či od zvykov jej členov. Odhliadnuc od tipov v predchádzajúcej odpovedi, veľké náklady v bytoch bývajú často spojené s vodou či jej ohrevom. Ak má niekto pocit, že by na tom mohol ušetriť a nechce prísť o komfort alebo hygienu, existujú napríklad šetriace sprchové hlavice. Nebavíme sa už, samozrejme, o systémoch ako je fotovoltaika či iné obnoviteľné zdroje, ale pár desiatok eur ročne to spraviť dokáže. Na menších panelákoch si viem predstaviť menšiu fotovoltaiku, ak máte dobré vzťahy so susedmi a dostanete od nich súhlas na takúto inštaláciu. Taktiež modernizácia spoločnej kotolne alebo penové zateplenie budú viesť k zníženiu nákladov.

Nie všetci však majú dobré vzťahy so susedmi. Vie sa aspoň z časti nahradiť umiestnenie takéhoto zariadenia napríklad na balkóne?

Na túto tému mám jednu vtipnú príhodu z minulosti. Zákazník s bytom sa spýtal, či mu vieme spraviť fotosyntézu. Čo sa ale týka panelov na balkóne, realizácia je možná, ale ak si pod tým predstavíme dva panely zavesené na zábradlí, nemá to význam. Ak by to vážne niekto chcel riešiť, je to na osobnú konzultáciu.