Rozhodnúť sa odísť študovať vysokú školu do zahraničia, si žiada extra dávku odhodlania. Zatiaľ čo väčšina slovenských študentov si vyberie jednu z európskych krajín, prípadne USA, sú tu aj takí, ktorí neváhajú zamieriť do menej tradičných kútov sveta. Príkladom je aj Emma Pongrácová, ktorá študuje biológiu v Spojených arabských emirátoch. 

Prečo si sa rozhodla odísť študovať do pomerne netradičnej destinácie?

Dôvodov, prečo sem ísť, bolo viac, ale najväčším je určite kvalita školy. New York University je univerzita so sídlom v New Yorku, ktorá má obrovský dosah po celom svete a pociťujem to už počas prvého ročníka. Získala som neskutočne veľa kontaktov z celého sveta, navštívila som vedecké konferencie a nazrela do výskumu vysoko akreditovaných profesorov. Momentálne som v prvom ročníku 4-ročného bakalárskeho štúdia biológie, ktoré je orientované na medicínu (americký spôsob štúdia medicíny je 4 roky bakalár a potom 4 roky medicína). Prišla som sem koncom augusta 2022 a môj plán je ostať tu do mája 2026.

Predtým si študovala na Slovensku, ale aj v USA. V čom vidíš hlavné rozdiely medzi štúdiom u nás, v USA a v Emirátoch? Je váš akademický rok iný?

Áno, študovala som na Phillips Academy v meste Andover, Massachusetts. Najväčší rozdiel medzi americkou a slovenskou výučbou bol level, ktorý mohli študenti počas štúdia dosiahnuť. Kurikulum nie je stavané na báze ročníka, v ktorom študent je, ale systémom kreditov, ktoré musíš splniť, a môžeš si vybrať tie, ktoré ťa najviac zaujímajú.

Mne osobne sa tento systém páči viac, lebo náročnosť predmetov je prispôsobená študentovým schopnostiam (Na Phillips Academy bolo na výber viac ako 20 levelov matematiky). Čo sa týka rozdielu medzi USA a Emirátmi, nevnímam žiadne veľké rozdiely, lebo univerzita z New Yorku (NYUAD) využíva americký systém výučby. Akademické roky sa veľmi nelíšia. Jediný rozdiel sú sviatky, počas ktorých máme voľno, lebo tie sú takmer v každej krajine iné.

Krajiny blízkeho východu nemajú najlepšiu povesť čo sa týka ženských práv. Pocítila si nejaké obmedzenia, respektíve utláčanie aj na vlastnej koži? Stretla si sa s nejakými narážkami od miestnych?

Nie, s ničím takým som sa osobne nestretla. Abú Zabí  je veľmi multikultúrne a turistické mesto a miestni sú zvyknutí na rôzne štýly obliekania. Ja tu nosím rovnaké oblečenie, ako som používala na Slovensku a nikde som nemala problém. Jediné výnimky, ktoré som zažila, boli, keď sme išli do mešity a na úrad, či keď som mala zápas na inej škole, ktorá má dress code pre svojich študentov. To však platilo len na presun cez ich školský areál, inak sme mohli hrať, v čom sme chceli. Miestni sa k ženám správajú úplne normálne a podľa mojich skúseností, aj skúseností viacerých mojich kamarátov, je mesto veľmi bezpečné.

Čo ťa na Emirátoch najviac prekvapilo?

Prekvapilo ma, ako rýchlo som si na všetko zvykla. Na začiatku ma myšlienka, že tu „musím“ byť 4 roky, desila, ale už v tom nevidím žiadny problém.

Čo sa dá v krajine okrem školy robiť? Ako sa vyrovnávaš s miestnymi teplotami?

Je pravda, že väčšinu územia Emirátov tvorí púšť, ale v meste si to človek neuvedomí. Abú Zabí nie je veľké, ale je tu veľa nákupných centier, pláží, športových stredísk a dokonca aj hokejový štadión. V lete, keď tu sú vysoké teploty, sa vonku nedá dlho vydržať, a ľudia chodia asi len do klimatizovaných nákupných centier. V porovnaní s Dubajom je to tu celkom pokojné.

Keď som v auguste pristála a vyšla z letiska, moja prvá myšlienka bola: „Nie, to je príliš, otáčam sa a idem naspäť“ (smiech). Od malička mi viac vyhovuje zima a sneh ako leto, čiže prvých pár dní bol boj, ale dá sa na to rýchlo zvyknúť. Vo vnútri je všade klíma, čo určite pomohlo, ale nikde kvôli tomu nechodím bez mikiny, lebo zvykne byť nastavená pod 18 stupňov. Momentálne je ale aj vonku celkom zima, čo je veľmi vítaná zmena.

(Podľa portálu Accuweather je vo februári v Abú Zabí v priemere 22 – 25 stupňov Celzia)

Ako je to s konzumáciou alkoholu? Dá sa tam kúpiť všade legálne? Ako sa zabávajú miestni?