Odpoveď sa hľadá len ťažko. Je to ignoráciou, peniazmi či azda túžbou po moci? Zrejme všetko dokopy, pretože tieto aspekty najlepšie fungujú pokope. Zamýšľali ste sa však niekedy nad tým, aký bol mohol byť svet krásny, keby sme počúvali varovania vopred? História sa neustále opakuje a svedčí o tom niekoľko presvedčivých dôkazov. O to však teraz nejde. Žijeme súčasnosti, no ak to tak chceme uchovať aj pre budúce generácie, budeme sa musieť spamätať.

Svetoví vedci nás tento mesiac varovali, že ľudstvo vyčerpáva ekosystém do posledného kúska. A je to viac než badateľné. Extrémne výkyvy počasia sa objavujú čoraz častejšie takmer vo všetkých kútoch planéty. Pre rastliny a zvieratá znamená naša nenásytnosť úbytok prirodzeného prostredia. Čo si však ľudstvo nechce uvedomiť je fakt, že úbytok prirodzeného prostredia flóry a fauny pre nás predstavuje úbytok potravinových zdrojov.

„Objavujú sa mŕtve zóny a ľudia majú horší prístup k pitnej vode, či už kvôli suchu alebo kvôli znečisteniu zdrojov. Zároveň populácia na naše planéte rapídne stúpa,“ hovorí český ekológ Tomáš Václavík pre portál iDNES.cz. Počet ľudí na planéte je v tomto čase 7,5 miliardy. Keby ste sa obzreli o 25 rokov naspäť, čo z hľadiska veku ľudstva ako takého skutočne nie je veľa, pozerali by ste na dav o dve miliardy menší.

Preľudnenie je veľkým problémom, ktorý tiež ešte stále nevchádza do všeobecného povedomia verejnosti tak akoby mal. „Dokážeme relatívne dobre spočítať, aké množstvo potravín sme schopní pri súčasných výmeroch poľnohospodárskej pôdy a dostupných technológiách vyprodukovať. Je jasné, že to nie je udržateľné,“ hovorí ďalej Václavík v rozhovore pre iDNES.cz.

Ako však už povedal aj Stephen Hawking, stále máme nádej na záchranu. Otázka znie, čo treba spraviť preto, aby sme sa sami neuviedli do záhuby? V princípe to vlastne všetci už dávno vieme. Musíme prestať zvieratám a rastlinám zasahovať do prostredia. Tiež nebude na škodu vytvoriť viac prírodných rezervácii. Základná myšlienka, ktorú si treba uvedomiť je, že na tejto planéte nie sme sami a keď z nej chceme čerpať, musíme jej niečo aj vrátiť.

„Ekológovia teda nechcú stále len varovať a poukazovať na katastrofické scenáre. Naozaj robia prácu v teréne a produkujú pozitívne príklady,“ zakončuje Václávík. A českí vedci a ekológovia nie sú jediní, kto nás neustále varuje. Vzhľadom k dôsledný krokom a podniknutým krokom je možno skutočne čas začať viac počúvať iných seba.

Pozri aj: Viete, čo vlastne dýchate? Táto nová online mapa vám prezradí, akú kvalitu má vzduch vo vašom meste

idnes.cz