Aralské more v minulosti vyprodukovalo tony rýb a stalo sa tak pre miestnych ľudí jedným z hlavných zdrojov potravy. Situácia sa však radikálne zmenila a jazero sa stalo synonymom pre Černobyľ. V súčasnosti sa ho úspešne darí obnovovať. Škoda však, že za jeho záchranu je len jedna z dvoch krajín, na ktorých sa nachádza. 

Aralské jazero vysychá

Aralské jazero, v minulosti nazývané aj Aralské more, sa nachádza v strednej Ázii, na hraniciach Kazachstanu a Uzbekistanu v Turanskej nížine. Získalo si však nepeknú povesť a dokonca je porovnávané s Černobyľom, pretože tu vznikla najväčšia globálna katastrofa v histórii.

Toto jazero bolo najväčšie na našej planéte s rozlohou 68- tisíc kilometrov štvorcových. Tá sa však zmenšila až o neuveriteľných 90%. Príčinou bolo sovietske poľnohospodárstvo, ktoré sa v roku 1954 postaralo o to, aby voda z riek Amudarja a Syrdarja bola odklonená od mora a použitá k zavlažovaniu pustých stepí, na podporu produkcie bavlny. No ešte väčším problémom bolo znečisťovanie prítokov hnojivami. Teraz však jazeru začalo svitať na lepšie časy.

Jazero bolo v minulosti plné rýb. Keď však hladina mora klesla a slanosť stúpla tak rýchlo, že ryby tu už nedokázali prežiť, pre mnoho rodín to znamenalo zmenu spôsobu života. Nešťastný osud čakal aj na vyše 30-tisíc ľudí, ktorí pracovali v rybolove a prišli o svoju prácu. V súčasnosti sa však v Kazachstane snažia urobiť všetko preto, aby sa jazero znova obnovilo. Zatiaľ čo na druhej strane, v Uzbekistane, je všetko úplne inak. A prečo?

Svetová banka v Kazachstane sa rozhodla vytvoriť projekt na jeho záchranu za viac ako 74 miliónov eur. To zahŕňalo vybudovanie 12 kilometrov dlhej hrádze cez úzky kanál, ktorý spája severné Aralské more s južným. Pomocou hrádze Kokaral sa tak podarilo niečo neuveriteľné, čo predčilo samotné očakávania tvorcov projektu.

Hladina vody sa zdvihla o 3,3 metra za krátkych sedem mesiacov. Predpokladali totiž, že takýto výsledok za im podarí dosiahnuť až za desať rokov. „Vôbec sme nečakali taký veľký tok vody, bolo to ohromujúce,“ hovorí Masood Ahmad, vedúci tímu Svetovej banky, ktorý v roku 2001 pripravil projekt. Návrat Severného Aralského mora podporil oživenie rybárskeho priemyslu. Svedčí o tom aj to, že v roku 2016 sa tu podarilo uloviť 7106 ton rýb.

Existuje šanca pre Aralské jazero?

„Väčšina vlád zvyčajne dáva prednosť získavaniu príjmov práve zo zvyšovania zavlažovania s cieľom nárastu produkcie plodín,“ hovorí Ahmad. Aj preto je možno prekvapujúce, že hlavnú úlohu v tomto zohráva práve kazaššká vláda. Je to však obdivuhodné, že sa snaží zachovať takéto vzácne prírodné dedičstvo.

Na druhej strane v Uzbekistane je situácia úplne odlišná. Zameriava sa skôr na zisk z produkcie bavlny, čo bráni obnove Aralského mora. V rokoch 1930 až 1990 vyprodukoval Uzbekistan viac ako dve tretiny bavlny, vyrobenej v Sovietskom zväze. Stal sa zároveň druhým najväčším exportérom bavlnených vlákien do USA. V súčasnosti je Uzbekistan stále jedným z najväčším vývozcov na svete. Poľnohospodárska situácia je tu teda väčšou prioritou, ako zachovanie a obnova vody alebo prírody a životného prostredia.

Pozri aj: 6 riek a jazier, ktoré sú vďaka nám na pokraji úplného zániku

bbc.com