Pozorovanie vzdialených vesmírnych systémov nám prináša mnohé otázky, na ktoré zatiaľ nevieme odpovedať. Príkladom môžu byť záhadné signály, ktoré prichádzajú zo vzdialených galaxií a vedci si zatiaľ nie sú istí, čo ich spôsobuje. Avšak, pozorovania vesmíru nám tiež môžu priniesť aj odpovede na potvrdenie dávno vyslovených teórii. Tak to je aj v prípade Einsteinovej teórie relativity.
Austrálski vedci sledovali binárny systém – dvojhviezdu s označením PSR J1141-6545 celých 20 rokov pomocou 64-metrového rádioteleskopu observatória CSIRO. Dvojhviezda je zložená z dvoch hviezd. Jedna je biely trpaslík, ktorý má veľkosť Zeme, no má až 300-tisíc väčšiu hustotu. To je ale nič oproti druhej, neutrónovej hviezde. Tento pulzar má v priemere iba 20 kilometrov, avšak má až 100-miliárdkrát väčšiu hustotu ako Zem.
Takéto superťažké telesá spôsobujú, že svojou gravitáciou deformujú okolitý časopriestor až do takej miery, že tento jav je možné pozorovať. Pre vedcov bolo pozorovanie tohto binárneho systému ako experiment v laboratóriu. Vďaka pulzaru a rádiovým signálom, ktoré vysiela, mohli pozorovať gravitáciu dvojhviezdy. Výsledkom pozorovania bolo zachytenie Lense-Thirringovho javu, čo je v podstate zakrivenie časopriestoru tak, ako ho predpovedá všeobecná relativita.
Je to vôbec prvýkrát, čo takýto jav niekto pozoroval vo vesmírnom priestore. Einstein tak dokázal predpovedať tento jav pred vyše 100 rokmi a teraz vedci naživo dokázali, že tento geniálny fyzik mal predsa len pravdu.
Nahlásiť chybu v článku