Je samozrejmé, že talent či skúsenosti, alebo naozaj iba obyčajné šťastie, predstavujú predpoklady k výhre. Viaceré štúdie však naznačujú, že aj samotná výhra, či už aj tá ozaj náhodná, vytvára obrovský predpoklad k tomu, že budete vo vyhrávaní pokračovať. V angličtine je to dokonca aj pomenované ako tzv. „winners effect“, čiže voľne preložené „efekt víťaza/víťazný efekt“. Ide o práve tento efekt, ktorý vám po jednom víťazstve uľahčí tie ďalšie výhry. Mnohé štúdie hovoria, že takýto fenomén funguje ako u ľudí, tak i u zvierat, no pri zodpovedaní otázky, prečo sa to deje, sa názory stále rozchádzajú.

Okrem príkladov zo života si aj vo voľnej prírode môžeme všimnúť, že to zviera, ktoré vyhrá jeden boj o dominanciu, má predpoklad vyhrať aj ďalšie. Pokiaľ to samozrejme môže byť postavené aj jednoducho na lepších kvalitách víťaza, vedcom sa na základe experimentov podarilo zistiť ešte ďalšiu skutočnosť.

Zistili, že samotný pocit víťazstva dokáže zlepšiť predpoklady do budúcna. Predsa len to dáva zmysel, že výhra vám zvýši sebavedomie a tým vám napomôže vstupovať do ďalšieho súboja so vztýčenou hlavou a teda mať väčšiu šancu na úspech aj nabudúce.

Výskumníci doteraz predpokladali, že celé to stojí na hormónoch. Víťazstvo zvyšuje hladinu testosterónu v krvi, ktorý podporuje agresívne správanie. Naopak, prehra zvyšuje hladinu stresového hormónu, kortizolu, ktorý podporuje strach a potrebu utiecť či vyhnúť sa risku. Nedávna štúdia však hovorí o niečom inom.

Na univerzite Zhejiang tím vedený profesorkou Hailan Hu vzniesol predpoklad, že za tento efekt zodpovedá zhluk buniek, ktorý sa odborne nazýva „dozromediálny prefrontálny kortex“, v skratke dmPFC. Táto časť mozgu zohráva dôležitú úlohu v schopnosti vytrvať a nevzdať sa.

Otestovali to zatiaľ len na myšiach. Do rovnej, tesnej trubice vpustili dvoch samcov, ktorý stáli oproti sebe. To vytvára zjavne nepríjemnú situáciu, z ktorej sa obaja „bojovníci“ túžili čo najrýchlejšie dostať, to sa však nedalo bez toho, aby si svoju cestu museli prebiť cez toho druhého.

Výskumníci potom aktivovali neuróny dmPFC u tých myší, ktoré boli prvýkrát porazené. Potom tento súboj zopakovali. Po aktivizácii tejto oblasti mozgu približne 80% pôvodne porazených myší ďalší súboj vyhralo.

Stala sa však aj iná zaujímavá vec. Na ďalší deň pokusy zopakovali, tentoraz však vôbec nezasahovali do mozgov týchto myší. Myši, ktoré vyhrali posledný súboj aj tak pokračovali vo vyhrávaní. Akýkoľvek efekt na nich mala pôvodná prehra, bol úplne vymazaný nasledujúcimi výhrami.

Aj predošlým štúdiám sa podarilo odokryť spojitosť medzi talamom a dmPFC pri takomto správaní. Vtedy sa vedci pokúsili aktivizovať toto prepojenie a efekt bol rovnaký. Tieto myši však vyhrávali bez toho, aby sa u nich zmenila hladina testosterónu, čo poukazuje na to, že predošlé predpoklady boli pravdepodobne nesprávne.

Aj keď tieto prepojenia boli skúšané zatiaľ len na myšiach a nie všetko, čo sa deje u zvierat sa deje aj u ľudí, tieto výsledky sú aj tak zaujímavé. Hlavne preto, že samotný fenomén sa dá pozorovať u aj ľudí. Napríklad jedna štúdia sa pozerala na 623 000 tenisových zápasov. Zistili, že víťaz prvého setu mal 60%-nú šancu vyhrať aj ten druhý, čo v tenise vlastne znamená celý zápas.

Takže za predpokladu, že tento efekt naozaj funguje, pre vás máme dve správy, a to dobrú a zlú. Dobrá je, že vyhrávanie je ešte lepšie, ako ste si mysleli. Tá zlá, že prehrávanie je ešte horšie. Každopádne, predstava, že jedna výhra vedie k ďalšej, je veľmi dobrá motivácia.

Pozri aj: „Prestaňte myslieť pozitívne.“ Táto rada vás určite prekvapí, no prečítajte si, prečo má cenu zlata

curiosity