Zdalo sa, že jej k životu nič viac nechýba. Edith práve prežívala najšťastnejšie chvíle so svojou prvou láskou, bola obklopená milujúcou rodinou a venovala sa baletu. Všetko však zmenila druhá svetová vojna, ktorá ju o všetko pripravila. Edith sa však nenechala zlomiť a už desiatky rokov ľuďom radí, ako žiť šťastne.
Všetko zmenila druhá svetová vojna
Edith sa narodila 29. septembra v roku 1927 a až do roku 1944 bola obyčajným dieťaťom. Až dovtedy Edith Eger spolu so svojimi rodičmi a dvoma staršími sestrami, Magdou a Klárou, žila v Košiciach. Netušiac, ako sa ich osudy čoskoro zmenia, píše portál Daily Mail.
Edith bola Židovkou, prežívala však svoju prvú lásku, venovala sa koníčkom a žila život ako každý iný teenager napriek tomu, že už v tom čase to Židia nemali ľahké. Všetko sa zmenilo, keď boli košickí Židia zahnaní na kraj mesta do starej továrne na tehly. O niekoľko týždňov boli ako dobytok prevezení do koncentračného tábora. Ako píše portál Dr. Edith Eger, matka a otec boli takmer okamžite po prevoze zavraždení v plynovej komore, Edith a jej sestra Magda však prežili.
Thank you @DailyMailUK for the chance to tell my story!https://t.co/R1FkjDUZtF
— Dr. Edith Eger (@DrEdithEger1) August 17, 2020
Edith zachránil život tanec, ktorému sa pred vojnou venovala. Počas triedenia väzňov totiž bolo rozhodnuté, že Edith bude tancovať pre Mengeleho, Anjela smrti. Aj vďaka tomu si vyslúžila prezývku Balerína Auschwitzu, píše portál IMD. Koncentračný tábor bol peklom na Zemi, Edith sa však rozhodla nevzdať a vyťažiť z neho čo najviac.
Ku koncu vojny bolo niekoľko väzňov spolu s ňou prevezených do Rakúska, píše Edith. Vyzeralo to tak, že v Gunskirchene sa jej cesta životom končí, bola na pokraji smrti, keď si mladý americký vojak všimol medzi mŕtvymi telami nepatrný pohyb. 4. mája 1945 bola Edith vytrhnutá z pazúrov smrti a ako informuje portál El Paso Holocauts Museum, čoskoro sa v Prahe opäť stretla so sestrou Klárou.
Získala doktorát z klinickej psychológie
Po vojne sa presťahovala do vtedajšieho Československa, kde stretla svojho budúceho manžela, Bélu, v 19 rokoch sa za neho vydala a neskôr spolu mali tri deti. V roku 1949 sa Edith presťahovala do Ameriky, kde o 20 rokov neskôr, v roku 1969 získala svoj prvý titul z oblasti psychológie, no v štúdiu sa rozhodla pokračovať ďalej.
Počas vojny okúsila, čo je to mučenie, hladovanie, okúsila smrť svojich blízkych a sama takmer zomrela. Nevzdala sa však optimistického náhľadu na svet, získala doktorát z klinickej psychológie a ešte aj dnes, vo veku už takmer 93 rokov prednáša, tvorí a učí ľudí, ako žiť šťastne a slobodne. Podľa Edith tým najhorším väzením nebol koncentračný tábor, najhoršie väzenie si človek buduje sám vo vlastnej mysli.
Edith sa stala autorkou niekoľkých kníh, napísala napríklad knihu Voľba, v ktorej sa delí o svoje neľahké životné skúsenosti. V knihe píše, že slobodným človekom môže byť ktokoľvek, bez ohľadu na to, aká je jeho minulosť. Problém podľa Edith predstavujú naše vlastné názory, myšlienky a predstavy o tom, čo dokážeme a čo nie. Edith hovorí, že nevyhnutná je nádej, ktorá tkvie vo vedomí, že utrpenie, nech je akékoľvek strašné, je dočasné a vo zvedavosti, čo bude nasledovať ďalej.
Dôležité je mať nádej
Práve nádej je kľúčom k mentálnemu väzeniu, ktoré si človek buduje a umožňuje žiť v prítomnosti namiesto bolestivej minulosti. Edith ľuďom, ktorí prežili traumatické udalosti ukazuje, že každý má v sebe silu vyliečiť sa, pohnúť sa ďalej a mať radosť zo života. Človek však musí sám chcieť, ani ten najlepší odborník na svete totiž nepomôže niekomu, kto nechce pomôcť sám sebe.
Bonds created through hardships are profound. Here’s a photo taken of my lovely sister Magda and me. After surviving the war together, we have always shared a deep love of life and fashion!
Who have you experienced this kind of relationship with? pic.twitter.com/mCbelaBl4i
— Dr. Edith Eger (@DrEdithEger1) July 20, 2020
Okrem toho sa venuje aj téme intimity, partnerských vzťahov a ich budovaniu. Podľa Edith je najväčším problémom to, ak sa dvojica nechá unášať každodennými problémami, ako sú peniaze, práca či starostlivosť o deti, nepracujú však na nástrojoch, ktoré by im pomohli ťažké obdobia spoločne prekonať. Práve to, a rozdiely medzi očakávaniami a realitou vedie neraz k hnevu a k podráždeniu, ktoré ľudia radšej riešia odchodom od partnera.
Edith hovorí z vlastnej skúsenosti, keďže sama sa s Bélom rozviedla, čoskoro si však uvedomila, že na vine nebol jej partner, ale jej vlastné nevyriešené emócie a pocity a o dva roky neskôr sa za Bélu opäť vydala. Je dôležité uvedomiť si, že nežijeme v dokonalom svete, kde sa plnia všetky naše predstavy. Keď prvotné zaľúbenie pominie, je potrebné vzťah budovať. Láska totiž podľa Edith nie je to, čo cítime ale to, čo konáme.
Nahlásiť chybu v článku