Nie každý z nich sa však zapíše do dejín takým spôsobom ako Victor Lustig. Tento muž bol podvodníkom, akého len tak nenájdete. Dokázal ľudí presvedčiť, že mu patrí Eiffelova veža a predal ju dokonca až dvakrát.
Podvodom sa živil od útleho veku
Victor Lustig sa narodil 4. januára v roku 1890 v mestečku Hostinné, ktoré je v súčasnosti súčasťou Česka. Už ako dieťa sa túlal po uliciach a ľudí okrádal za pomoci drobných podvodov, píše portál All That Is Interesting. Tie sa mu však čoskoro zunovali a začal uvažovať niečím väčším. Istý čas študoval vo Francúzsku, v 19 rokoch však zo školy odišiel a rozhodol sa okúsiť cestovanie zaoceánskymi loďami. V tom čase to bol totiž spôsob, akým najčastejšie na diaľku cestovali majetní ľudia.
Lustig medzi cestujúcu spoločnosť dokonale zapadol. Výzorom sa od majetných nijak neodlišoval, mal vyberané spôsoby a plynule hovoril niekoľkými jazykmi. Na lodi mal dokonca aj pomocníka menom Dan „Dapper“ Collins. Ten mu napríklad ľudí pomáhal presviedčať, že Lustig vlastní „zázračnú“ škatuľu, ktorá dokáže rozmnožovať peniaze. Do škatule vložil napríklad stodolárovú bankovku, presvedčil divákov, že v nej prebiehajú nejaké chemické procesy a vzápätí sa zo škatule vynorili dve zdanlivo pravé bankovky.
Takýmto spôsobom dokázal oklamať desiatky ľudí a zarobil tisícky dolárov. Možno vďaka šarmu sa v roku 1919 Lustig oženil s Robertou Noret a založil si s ňou rodinu. Nikdy jej však nebol verný. V roku 1925 sa Lustig napokon vrátil do Paríža, v ktorom vykonal jeden zo svojich najväčších podvodov. Do roku 1936 sa z neho stal jeden z najnebezpečnejších podvodníkov, píše portál Smithsonian Magazine. Počas svojej „kariéry“ vystriedal najmenej 47 falošných identít a vždy mal po ruke jeden zo svojich falošných cestovných dokladov.
Eiffelovu vežu predal hneď dvakrát
Podvodník vytvoril takú spletitú sieť klamstiev, že do dnešného dňa je jeho pravá identita záhadou a nevie sa, kým v skutočnosti bol a čo všetko bolo len dobre premysleným klamstvom. Lustig napríklad vždy tvrdil, že pochádza z rodiny aristokratov, ktorá vlastní zámky po celej Európe. Napokon sa však ukázalo, že si to zrejme len vymyslel. Neskôr počas policajných výsluchov tvrdil, že jeho otec bol starostom mesta, v ktorom sa narodil. Neskôr priznal, že kradol, aby prežil. Údajne však okrádal len chamtivých boháčov, ktorí si to podľa jeho mienky zaslúžili.
Hádam najviac ho však preslávilo to, že sa mu podarilo predať Eiffelovu vežu, aj keď ju nevlastnil, a to nie raz, ale dvakrát. Začalo to v roku 1925, keď sa v jednom z parížskych časopisov objavila informácia o tom, že Eiffelova veža je v poľutovaniahodnom stave. Ako píše portál Mental Floss, od jej postavenia uplynulo už niekoľko rokov a veža si vyžadovala rozsiahle opravy.
Práve vďaka tomu sa Lustig chytil svojej šance a pustil sa do písania listov a dohadovania stretnutí. Vydával sa za vládneho úradníka, ktorého úlohou bolo osloviť možných záujemcov o kúpu Eiffelovej veže, píše portál France Today. Tvrdil, že Eiffelova veža pôjde do dražby a patriť bude tomu, kto za ňu ponúkne najvyššiu sumu. Lustig tvrdil, že vzhľadom na stav Eiffelovej veže by bolo nutné na opravy vynaložiť veľké množstvo peňazí a ak ju nikto nekúpi, jedinou možnosťou bude ikonickú vežu zbúrať.
Odsúdili ho na 20 rokov v Alcatraze
Lustigov plán zafungoval a záujemcovia o kúpu sa len tak hrnuli. Eiffelovu vežu napokon takýmto spôsobom predal nie raz, ale hneď dvakrát. Na svoj počin bol Lustig taký hrdý, že dokonca napísal aj krátku príručku pre podvodníkov, v ktorej napríklad radí, že ak chce byť niekto dobrým podvodníkom, musí vedieť načúvať. Ďalšie z jeho pravidiel znelo: nikdy sa neopi.
Lustig však napokon skončil za mrežami Alcatrazu napriek pravidlám, ktoré pre svet podnovníkov sám stanovil. Zapríčinila to jeho vlastná chamtivosť, okradol totiž obchodníka Thomasa Kearnsa, s ktorým mal diskutovať o biznise. Ten si všimol, že mu zo zásuvky zmizli peniaze a upozornil políciu. Lustig sa však nevzdával a šerifa podplatil za pomoci vyššie spomínanej „čarovnej“ škatule, ktorou kedysi okrádal boháčov. Zašlo to tak ďaleko, že upútal pozornosť Tajných služieb.
Victor Lustig bol prvýkrát dolapený 1. septembra v roku 1935, z cely však šikovne ušiel. Opäť ho chytili 28. septembra v tom istom roku. Bol odsúdený na 20 rokov za mrežami. Lustig sa však svojho prepustenia už nedožil. Zomrel v roku 1946 na komplikácie spojené so zápalom pľúc.
Nahlásiť chybu v článku