V severovýchodnom kúte našej krajiny, priamo na slovensko-poľskej hranici možno nájsť jedno z najzaujímavejších múzeí na Slovensku. Nachádza sa pod holým nebom, nemá otváracie hodiny a pripomína jednu z najkrvavejších kapitol našich dejín. Vitajte v Duklianskom priesmyku, známejšom ako Údolie smrti. 

Boje v Duklianskom priesmyku, pomenovanom podľa poľského mesta Dukla, ležiaceho asi 15 km za spoločnou hranicou, patrili k najťažším bojom druhej svetovej vojny na našom území. Karpatsko-duklianska operácia však bola aj jednou z najväčších horských bitiek celej vojny. Jej hlavným cieľom bolo pomôcť protinemeckému odboju na našom území a aj keď v podstate dopadla porážkou, svoju úlohu čiastočne splnila.

Prečo práve Dukla?

V lete 1944 už nacistické Nemecko vojnu dávno prehrávalo. Sovietsky zväz, ktorý v Stalingrade prešiel do mohutnej ofenzívy, už po východnej Európe postupne prenikal do tej strednej. Ak sa však pozriete na všeobecno zemepisnú mapu Európy uvidíte, čo okrem Nemcov im v tom bránilo. Prekážkou bol Karpatský oblúk tiahnúci sa od Rumunska cez Ukrajinu a celé Slovensko. Dostať sa do Panónskej panvy do oblasti Maďarska a Slovenska znamenalo preniknúť cez Karpaty niektorým z ich priesmykov, alebo celé cca 1 400 km dlhé pohorie obísť. Červená armáda preto postupovala severom cez poľské územie východoeurópskej nížiny a juhom cez územie Moldavska a Rumunska.

V lete 1944 na Slovensku vrcholili prípravy na vypuknutie Slovenského národného povstania. Bolo vopred dohodnuté, že Sovietsky zväz odbojovým jednotkám na našom území pomôže. Nakoniec bola na túto operáciu zvolená sovietska 38. armáda spolu s Prvým česko-slovenským armádnym zborom v ZSSR. Preniknúť na územie vtedajšieho Slovenského štátu mali z Poľska horským priesmykom spájajúcim poľskú Duklu so slovenským Svidníkom. Prvotný plán bol prelomiť nemeckú obranu v priebehu 5 dní, prekonať viac ako 90 km a posilniť v tom čase už prebiehajúce povstanie. Nakoniec však bolo všetko celkom inak.

Z 5 nakoniec 51

Karpatsko-duklianska operácia nakoniec odštartovala 8. septembra. Už po prvom dni bolo jasné, že vízia o 5-dňovej bitke bola utópiou. Sovietske a česko-slovenské jednotky sa na Dukle stretli s mohutným nemeckým odporom v náročnom horskom teréne navyše za nepriaznivých podmienok počasia. Počas prvých dní operácie sa bojovalo výhradne na území Poľska. Postupne sa však Sovietske a česko-slovenské vojská dobýjali až ku karpatskému hrebeňu, cez ktorý jednotky prekračovali na naše územie už počas septembra. Prvá oslobodená slovenská obec bola Kalinov a stalo sa tak 21. septembra. Najťažšie boje na našom území začali od 6. septembra, kedy Dukliansky priesmyk prekročili vojaci 1. česko-slovenského armádneho zboru a vyvrcholili v záverečnej fáze operácie v Údolí smrti.

Údolie smrti

Ťažké boje v údolí riečky Kapišovka v okrese Svidník začali 21. októbra. V ťažkom horskom teréne pod paľbou nemeckého delostrelectva z priľahlých svahov tu bojovali príslušníci 1. česko-slovenského armádneho zboru do 27. októbra. Tvrdé boje si v tejto oblasti vyžiadali životy približne 11-tisíc ľudí, z toho asi 5 000 na strane česko-slovenskej armády. Nemci síce prišli o takmer všetku obrnenú techniku, no bitku v podstate neprehrali. Boje ustali po veľkých stratách na oboch stranách a pre veľký počet padlých dostala oblasť v okolí 9 obcí v okrese Svidník prezývku Údolie smrti. Nasledujúci deň sa bitka o Duklu skončila, keď sovietske a česko-slovenské jednotky prešli do dočasnej obrany.

Nejasný výsledok

Červená armáda s podporou tej česko-slovenskej bitku o Dukliansky priesmyk síce nevyhrala, no svoj cieľ čiastočne splnila. Aj vďaka tejto operácii totiž mohlo Slovenské národné povstanie prebiehať aspoň v takej dĺžke ako prebiehalo. Nemci totiž do oblasti Dukly stiahli viac ako 12 000 vojakov, ktorí by inak prispeli k oveľa rýchlejšiemu potlačeniu povstania. Oslobodzovanie Slovenska nakoniec sovietskym, rumunským a česko-slovenským jednotkám trvalo až do apríla 1945. Väčšina historikov sa však zhoduje na tom, že operácia bola z vojenského hľadiska len plytvaním ľudských aj materiálnych zdrojov a išlo o viac-menej politický krok, ktorý pomohol k pridruženiu Slovenska do povojnového Sovietskeho zväzu.

Múzeum pod holým nebom

Vyššie popísané udalosti dnes v oblasti Duklianskeho priesmyku pripomínajú národné kultúrne pamiatky súhrnne pomenované ako Duklianske bojisko a pamätníky na Dukle a vo Svidníku. Pamätník 1. česko-slovenského armádneho zboru sa nachádza pri obci Vyšný Komárnik a vysoký je 28 metrov. Pamätník padlým sovietskym vojakom sa nachádza vo Svidníku. V Údolí smrti sa medzi obcami Kapišová, Kružľová a Nižná Písaná vo voľnom teréne nachádza 8 sovietskych tankov T34, ktoré pripomínajú ťažké boje na konci operácie. V oblasti možno navštíviť aj 49 metrov vysokú vyhliadkovú vežu na Dukle, ktorá poskytuje jedinečné výhľady na oblasť, v ktorej prebiehala karpatsko-duklianska operácia.

Fotogaléria z Duklianskeho priesmyku od Filipa Lehotského:

Otvoriť galériu (10)

history.hnonline.sk, Vojenský historický ústav, valka.cz, vhu.sk, wikipedia.org