Ryszard Kapuściński vo svojej knihe Eben píše, že Duch Afriky na seba vždy berie podobu slona. V príbehu, ktorý sa odohral koncom 19. storočia v Keni, by sme mu však mohli oponovať. Keď dva levy tyranizovali pracovníkov počas výstavby kenžsko-ugandskej železnice, mohli by sme symbolicky povedať, že Duch Afriky sa ukázal v podobe týchto mačkovitých šeliem. Motívom mu mohlo byť vyhnať európskych kolonizátorov z Čierneho kontinentu. Duch a Temnota, ako levy nazvali, mali totiž na svedomí desiatky ľudských životov.
Písal sa rok 1898 a Briti aktuálne pracovali na veľkom infraštruktúrnom projekte. Prepojiť centrálnu časť Ugandy spolu s Keňou a pobrežím Indického oceánu, prinášalo Britom mnoho výhod. Po železnici mohli do vnútrozemia Afriky presúvať svoje jednotky a kolonizovať tak rozsiahlejšie územia. V neskorších rokoch bola železnica nástrojom vykorisťovania Čierneho kontinentu. „Dokonalosť“ koloniálneho systému dopĺňa fakt, že železnicu v Afrike vlastne pod Britským vedením budovali pracovníci pochádzajúci z Indie.
V marci 1898 sa stavba železnice presunula k blízkosti rieky Tsavo na dnešnom území Kene. Na prekonanie rieky museli robotníci, pod vedením plukovníka Johna Henryho Pattersona, vybudovať železničný most. Stavba nakoniec trvala 9 mesiacov, počas ktorých pracovníkov terorizovali dva ľudožravé levy. Podľa záznamov z denníka plukovníka Pattersona pripravili o život až 135 ľudí. Vedci síce neskôr dokázali, že tento počet bol prehnaný, no napriek tomu mali Duch a Temnota na svedomí desivý počet indických robotníkov.
V typickej kenskej savane spávali robotníci počas stavby železničného mosta vo veľmi jednoduchých táboroch. Často sa navyše kvôli teplým nociam ukladali na spánok pod holé nebo. Čoskoro však začali ľudia miznúť. V tábore veľmi rýchlo zistili, kto má zmiznutia na svedomí. Roztrhané stany, levie stopy, viditeľné pásy po odtiahnutí obete a v neposlednom rade kaluže krvi a zvyšky ľudských tiel. Robotníci šelmy pomenovali Duch a Temnota a tvrdili, že ide o duchov afrických náčelníkov, ktorí si chcú zobrať svoju krajinu späť.
Kým na konci 19. storočia indickí robotníci verili v nadprirodzené sily afrických duchov, vedci o mnoho rokov neskôr ponúkli hneď niekoľko vysvetlení, prečo levy na ľudí útočili. Jednou z možností je, že levy boli zranené, mohli mať napríklad polámané pazúry či zuby, alebo poranené končatiny. Jednoducho im zdravotný stav nedovoľoval loviť antilopy a zebry, rýchle a obratné zvieratá, ktoré tvoria ich bežný jedálniček. Preto sa mohli uchýliť k oveľa jednoduchšej obeti, ktorými boli ľudia v blízkosti rieky Tsavo.
Druhým dôvodom, prečo Duch a Temnota na ľudí útočili, mohol byť nedostatok potravy. Vo východnej Afrike koncom 19. storočia zúril mor dobytka, ktorý postihol aj divo žijúcu savanskú faunu. Na ľudské mäso ich však mohli naučiť aj samotní robotníci. Robotníci, ktorí vyznávali hinduizmus totiž zvykli mŕtvych kolegov upaľovať tak, ako je v ich kultúre zvykom. Pozostatky spáleného ľudského mäsa mohli levy prilákať a naučiť na chuť ľudského mäsa.
V kempe v blízkosti rieky Tsavo po prvých útokoch prijali zvýšené bezpečnostné opatrenia. Z ostnatých kríkov stavali provizórne barikády, zapaľovali ohne, držali hliadky. Ani to však zabíjanie nezastavilo. Po 9 mesiacoch sa to podarilo až samotnému Pattersonovi. S odstupom 20 dní, v decembri 1898, ulovil najskôr jedného a neskôr i druhého ľudožravého leva. Podľa záznamov v jeho denníku mali mať spoločne na svedomí až 135 ľudských obetí.
Pozostatky Ducha a Temnoty existujú dodnes. Ich vypchaté telá sú vystavené vo Fieldovom múzeu v Chicagu. Vedci z Kalifornie sa pred niekoľkými rokmi rozhodli zistiť, koľko obetí vlastne oba levy skonzumovali. Analýzou vzoriek srsti a zubov predátorov vyvrátili Pattersonove tvrdenie o 135 obetiach. Podľa výsledkov ich výskumu zožrali levy spoločne približne 30 robotníkov. Zo vzoriek však samozrejme nemôžu určiť počet ľudí, ktoré zvieratá zabili, ale po vyrušení robotníkmi už zožrať nestihli.
Stavba železničného mosta cez rieku Tsavo sa Britom napriek problémom s Duchom a Temnotou podarila. Aj nová železnica tak bola v 20. storočí jedným z kľúčových faktorov upevňovania britskej moci a rozširovania koloniálneho vplyvu. V prvých dekádach 20. storočia Briti kontrolovali prakticky celú východnú a južnú Afriku, s výnimkou talianskej Etiópie a Somálska a portugalského Mozambiku.
mnn.com, allthatisinteresting.com, livescience.com, ekolist.cz
Nahlásiť chybu v článku