Najhoršia vojna modernej histórie, 20. storočia a vlastne celej ľudskej epochy. 60 miliónov ľudských obetí, zbombardované mestá, prekreslené hranice sveta a Európa pripomínajúca postapokalyptický svet. Taká je bilancia druhej svetovej vojny, na začiatku ktorej stál 1. septembra 1939 a útok nacistického Nemecka na Poľsko. O niekoľko dní neskôr, 17. septembra, Poľsko z východu napáda aj Sovietsky zväz. Svetová vojna začala a dodnes sú za jej hlavných štartérov považované práve tieto krajiny. Skôr ako Rusi sme však na Poľsko zaútočili my.
Vznik fašistického Slovenského štátu
Predzvesť vojny bolo v Európe cítiť už pri rakúskom Anšluse v marci 1938. Pri podpisovaní Mníchovskej dohody v septembri 1938, bez účasti predstaviteľov Česko-Slovenska bolo mnohým jasné, že provokačná politika Nemecka je na okraji vojenského konfliktu. V marci 1939 Česko-Slovensko mizne z mapy Európy. Na severozápad od našich hraníc vzniká okupačný Protektorát Čechy a Morava pod priamou správou nacistického Nemecka. Na našom území vzniká Slovenský štát, nacistický satelit s úzkym naviazaním na Nemecko.
Slovenský štát bol k nacistickému Nemecku pripútaný Zmluvou o ochrannom pomere medzi Nemeckou ríšou a Slovenským štátom. Vďaka nej Hitler zaviazal Slovákov viesť zahraničnú a vojnovú politiku v úzkej zhode s nemeckou brannou mocou. V prípade vojny Slovensko teda muselo stáť na strane nacistov.
Príprava slovenskej armády
Vojna v Európe začala krátko po vzniku Slovenského štátu a to 23. marca 1939. Samozrejme nejde o začiatok druhej svetovej vojny, ale konfliktu známeho ako Malá vojna s Maďarskom. Po vyhlásení Slovenského štátu a podpísaní dohody s Nemeckom, totiž na naše územie z Podkarpatskej Rusi zaútočili maďarské vojská. Malá vojna trvala len 8 dní a napriek dohode s Nemeckom, Slovenský štát prišiel o sporné územia v prospech Maďarska.
Slovenský štát však začal s vojenskou mobilizáciou a prípravou na možný vojenský konflikt väčších rozmerov. Na základe dohody s Nemeckom bolo pred začiatkom vojny Slovensku dovolené do bojov vyslať asi 150-tisíc mužov. Armáda Slovenského štátu mala v počiatkoch Nemeckého plánu útoku na Poľsko, zastávať obrannú pozíciu v prípade poľského protiútoku smerom na juh. Nakoniec, však bolo všetko inak.
Pár dní pred začiatkom druhej svetovej vojny, prišiel z Nemecka pokyn, ktorý hovoril o priamej intervencii Slovenského štátu na pripravovanom útoku na Poľsko. Slovenský štát pokyn prijal a okamžite začal s propagandou, ktorá pripravovaný útok hájila s cieľom získať späť územia medzinárodnými dohodami pričlenené k Poľsku.
Na našom území začala mobilizácia vojenských síl, ktoré boli priamo podriadené nacistickému veleniu. Do čela armády Slovenského štátu bol postavený Ferdinand Čatloš, úradujúci minister obrany a do zbrane bolo povolaných 150-tisíc mužov. Armáda bola rozdelená do troch divízií s názvami Jánošík, Rázus a Škultéty a jednej rýchlej skupiny. Slovensko bolo pripravené na útok.
1.September 1939
Približne o 4:30 ráno útočia nemecké bombardéry na poľský Tezew, uvádza stránka klubvtn.info. O 16 minút neskôr padajú prvé výstrely na polostrove Westerplatte. Ráno začínajú boje pozemných jednotiek nacistického Nemecka na poľských hraniciach. Nemecko začalo druhú svetovú vojnu bez ohlásenia. Poľské hranice však bez vyhlásenia vojny prekračujú aj vojenské jednotky iného štátu. Z juhu na krajinu útočí fašistický Slovenský štát.
Asi polhodinu po nemeckom bombardovaní, teda okolo 5:00 ráno, prekračujú severnú hranicu Slovenského štátu jeho vojenské jednotky. Do vojny s Poľskom zapája naša krajina asi 13-tisíc vojakov z 1. a 3. divízie. Slovensko útočí podobne ako Nemecko, bez vyhlásenia vojny.
Už druhý deň vojny jednotky Slovenského štátu zaberajú spišské obce, ktoré Poľsku pripadli podpísaním Mníchovskej dohody a dohody Česko-Slovenska s Poľskom z roku 1920. Slovenská armáda postupuje v dvoch smeroch na Nowy Targ a na Sanok.
Vojaci Slovenského štátu sa s priamym odporom stretli len minimálne, uvádza Pravda. Poľská armáda sa totiž po masívnom nemeckom útoku stiahla do vnútrozemia a Slovenský štát tak mohol zabrať stratené územia na hornom Spiši a Orave. Aktívna účasť Slovákov na poľskej invázii netrvala dlho a už na konci septembra 1939 boli jednotky späť na území Slovenského štátu. Celková bilancia obetí útoku Slovenského štátu na poľskej strane nie je dodnes známa.
V Poľsku však okrem jednotiek fašistického Slovenského štátu, bojovali aj ďalší Slováci. Koncom augusta 1939 totiž v Poľsku vznikla Zahraničná vojenská skupina československá, neskôr Česká a Slovenská légia zložená najmä z československých utečencov, ktorí po rozdelení republiky nesúhlasili s nacistickou nadvládou.
Légia, ku ktorej patrilo 430 Slovákov, sa síce ako celok na obrane Poľska nezúčastnila, známe sú však príbehy menších skupín týchto dobrovoľných vojakov. Čata poručíka Pavla Styka napríklad pomáhala pri protileteckej obrane Tarnopolu a niekoľko Slovákov priamo riskovalo svoje životy v poľskom letectve.
O slovenskom útoku na Poľsko sa ešte ani dnes veľmi nehovorí. Možno síce nešlo o masívny, či ničivý útok no jednoznačne bol vojenskou intervenciou na územie iného štátu bez vyhlásenia vojny. Slovenský štát mal pritom vlastnú vládu, ktorá mohla spoluúčasť na začatí najhoršej vojny v dejinách odmietnuť, no namiesto toho sa rozhodla priamo na rozpútaní vojny participovať. Na agresorov druhej svetovej vojny – nacistické Nemecko a jeho fašistický satelit Slovenský štát – teda rozhodne netreba zabúdať.
Článok bol pôvodne publikovaný v roku 2017
klubvtn.info, webslovensko.sk, wikipedia.org, pravda.sk
Nahlásiť chybu v článku