Patrí medzi najpopulárnejšie drogy sveta, je súčasťou kultúry a v súčasnosti je spájaný najmä s bohatými ľuďmi, ktorí na neho míňajú tisícky eur. Kokaín je medzi návykovými látkami absolútnym fenoménom už vyše 150 rokov.

Jej história v skutočnosti siaha ďaleko za náš letopočet. Už okolo roku 3000 pred Kristom žuli Inkovia kokové listy, aby zlepšili svoje dýchanie a srdcovú činnosť, píše portál Drugfreeworld. Keď však prišli španielskí kolonizátori v roku 1532 do Peru, začali tieto listy núkať pracovníkom v baniach, aby podávali lepšie výkony.

Najbližších 300 rokov ľudia čoraz viac používali tieto listy a vo veľkom sa zdôrazňovali ich zdraviu prospešné účinky. Skutočný prelom prišiel v roku 1860, keď sa vedcovi Albertovi Niemannovi podarilo v laboratóriu izolovať aktívnu ingredienciu z listov, ktorú pomenoval kokaín. Niemann síce v roku 1861 zomrel, no jeho prácu priviedol k dokonalosti iný vedec – Wilhelm Lossen.

O 20 rokov neskôr začala popularita kokaínu rapídne stúpať, a to najmä v oblasti medicíny, kde sa používal ako anestetikum. Portál MedScape píše o chirurgovi Williamovi Stewartovi Halstedovi ako o priekopníkovi v tejto oblasti, lebo v roku 1884 použil kokaín na pacientovi.

Do histórie kokaínu sa veľkými písmena zapísal aj Sigmund Freud. Podľa jeho vyjadrení ide o látku liečiacu depresiu, sexuálnu impotenciu, astmu či syfilis. O jej ďalších benefitoch sa rozpísal v publikácii „Über Coca“ (O kokaíne) v roku 1884. Kokaín obľuboval až tak veľmi, že sa na ňom stal závislý.

Kokaín v Coca-Cole

V roku 1886 vytvoril John Pemberton zmes vína, ovocných príchutí, kofeínu a najmä kokaínu. Takto vznikol najpopulárnejší nápoj na svete, pomenovaný Coca-Cola. Kokaín však ako jej základná zložka nevydržal príliš dlho. Už v roku 1903 bolo jeho množstvo výrazne obmedzené a neskôr sa od neho úplne upustilo. Dôvod je úplne jednoduchý.

Kokaín sa v nápoji nachádzal len kvôli chuti. Tá sa však dala z listov extrahovať aj bez účinnej látky, čo bolo zrejme aj oveľa ekonomickejšie. Coca-Cola používa spomínané listy dodnes a verejnosť si bude nápoj už zrejme navždy spájať s touto drogou. Spoločnosť má dokonca špeciálnu dohodu s DEA, aby mohla dovážať kokové listy z Peru.

Prvé problémy

Ľudia začali kokaín šňupať a neskôr sa objavili prvé smrteľné prípady po užití. Aj napriek tomu bolo v roku 1909 dovezených na územie USA až 10 ton kokaínu. Hoci sa toto číslo dnes nezdá veľké, treba si uvedomiť, že hovoríme o začiatku 20. storočia.

V roku 1912 stúpol počet úmrtí spájaných s kokaínom na 5000 a o 10 rokov neskôr bola táto látka oficiálne zakázaná. Po zákaze sa stala droga paradoxne ešte populárnejšou a začala písať svoju modernú históriu. V 70. a 80. rokoch bola na svojom vrchole a stala sa drogou bohatej smotánky, ktorá sa chcela zabávať.

Medzi najväčších vývozcov kokaínu patrila Kolumbia a jej Medellínsky kartel na čele so známym Pablom Escobarom, ktorý vlastnil až 80 % trhu s kokaínom v Spojených štátoch amerických.

Užitie

Kokaín sa v drvivej väčšine prípadov užíva šňupaním, čo spôsobuje poškodenia nosa. Ľudia preto zvyknú svoje nosné dierky striedať, no ani to príliš nepomáha. Jej menej známe formy užitia sú fajčenie a injekčné podanie. Tie sú dokonca oveľa nebezpečnejšie než šňupanie.

Kokaín spôsobuje navýšenie hladiny dopamínu v mozgu pôsobiaceho na nervovú sústavu. Dopamín sa bežne vráti do bunky, ktorá ho uvoľnila a všetko je v poriadku, no kokaín zabraňuje práve tomuto návratu. Nahromadí sa medzi nervovými bunkami, zabraňuje ich komunikácii, čo predstavuje problém. Toľko k veľmi zjednodušenému pôsobeniu kokaínu na ľudský mozog.

Človek pod vplyvom kokaínu sa cíti byť šťastný, sebaistý a veľmi živý. Je plný energie a extrémne čulý. Môže dokonca vykazovať príznaky paranoje a nedôvery voči ostatným. Práve preto je droga taká obľúbená. Ľudia sa cítia neporaziteľní a utrhnutí z reťaze. Niektorým dokonca pomáha pri výkone práce.

Účinky

Ako pri každej návykovej látke, aj pri kokaíne závisí dĺžka jej účinku od skonzumovaného množstva, od toho, čo daný jedinec predtým jedol, či od jeho telesnej stavby. Po užití príde účinok obvykle do nejakých 5 až 30 minút. Ako však uvádza portál Talktofrank, pri fajčení je účinok takmer okamžitý.

Pri príznakoch ako zvracanie, bolesti v hrudi, halucinácie ťažkosti s dýchaním, rôzne záchvaty, mŕtvica alebo srdcové problémy sa vo všeobecnosti okamžite odporúča zavolať sanitku. Ide totiž o typické príznaky predávkovania.

Pri pravidelnom užívaní môže veľmi rýchlo vzniknúť závislosť. Najväčším problémom však je, že v niektorých prípadoch sa na prvý pohľad naozaj ťažko rozoznáva. Kokaín vytvára aj veľmi vážnu psychickú závislosť, kedy ľudia potrebujú svoju dávku, aby sa cítili byť sami sebou. Tá je neraz horšia než fyzická.

Podľa štatistík pripustilo 30 až 60 % ľudí, čo niekedy užili kokaín, že si ho dali spolu s alkoholom. Deje sa tak na rôznych večierkoch. Títo jedinci si ale neuvedomujú, ako veľmi zvyšujú riziko svojho úmrtia, alebo im to jednoducho nevadí. Až 74 % smrtí spojených s kokaínom v USA totiž bolo spájaných aj s inou drogou, väčšinou s alkoholom.

Kokaín a celebrity

Dnes je kokaín predovšetkým známy ako droga bohatých ľudí a celebrít. Prečo to tak ale je? Jedným z hlavných faktorov bude zrejme cena. Naozaj nejde o lacnú záležitosť. Za gram kokaínu sa v USA v roku 2017 platilo skoro 100 dolárov. Najdrahšie však bolo Fínsko, kde ľudia neváhali zaplatiť aj 112 dolárov. Cena a pocit nadradenosti tu zrejme zohráva veľkú úlohu.

Ďalším dôvodom ale môže byť aj obrovský tlak verejnosti vyvíjaný na známe osobnosti či osobnosti verejného života. My, bežní smrteľníci, si to zrejme nevieme ani predstaviť. Stephen King sa na adresu tejto drogy vyjadril, že už jedno vdýchnutie mu zaplo myseľ a pomohlo pri tvorbe.

Medzi známych ľudí, ktorí sa k užívaniu verejne priznali patria také mená ako George Clooney, Lady Gaga, Elton John, David Bowie, Naomi Campbell a ďalší. Naomi Campbell sa vraj pod vplyvom kokaínu cítila neporaziteľne, akoby mohla bojovať s celým svetom. Čím viac ho však brala, tým viac sa stávala závislejšou.

Pozri aj:

Ľuďom odpadávajú časti tela, je návykovejší ako heroín. Krokodíl je považovaný za najsmrteľnejšiu drogu sveta

Drugfreeworld, National Library of Medicine, MedScape, Insider, Grunge, National Institu of Drug Abuse, Talktofrank, Statista, The Irish Times