Celý odborný názov tejto drogy je metamfetamín. Na Slovensku je to ilegálna látka, ktorá má mnoho slangových názvov – piko, biele, kryštál a iné. Najčastejšie sa predáva ako biela kryštalická látka, je návyková, stimuluje centrálny nervový systém a zvyšuje hladinu dopamínu a noradrenalínu v mozgu.
Závislosť sa „prikradne“ nenápadne
Ako uvádza Drugs.com, metamfetamín je stimulantom centrálneho nervového systému. Ovplyvňuje chemické látky v mozgu a nervoch, ktoré prispievajú napríklad aj k hyperaktivite. V medicíne sa látka metamfetamín používa napríklad práve na liečbu poruchy pozornosti (ADHD), alebo na liečbu obezity u ľudí, ktorí neschudli pomocou diétnych spôsobov liečby.
Popularita pervitínu je daná predovšetkým jeho dobrou dostupnosťou a relatívne nízkou cenou. Na rozdiel od iných návykových látok, ako je heroín alebo kokaín, pervitín je možné lacno vyrábať v menších lokálnych laboratóriách.
Čo sa týka závislosti na pervitíne, nevzniká po jednorazovom užití, ani po mesiac trvajúcom užívaní. Najzradnejšie je to, že závislosť sa rozvíja pomaly, užívateľa vedie k mylnému presvedčeniu, že závislý byť nemôže, pretože „v pohode“ vydrží niekoľko dní abstinovať. Na pervitíne sa totiž do väčšej miery nerozvíja fyzická závislosť. (abstinenčné príznaky neohrozujú človeka na živote ani zdraví.) Je to psychická závislosť, ktorá je z hľadiska liečby tou náročnejšou. Jej zvládnutie si obyčajne vyžaduje aspoň niekoľkomesačnú ambulantnú liečbu, uvádza portál prevencentrum.cz.
Ak túto drogu užíva žena počas tehotenstva, svojmu dieťaťu tým môže spôsobiť veľké škody. Zdá sa, že pervitín spôsobuje poškodenie bielej mozgovej kôry plodu a trvale ovplyvňuje neurochemické procesy v mozgu, čo môže neskôr súvisieť s poruchou pozornosti a problematickým správaním dieťaťa.
Ako spoznať, že niekto užil pervitín?
Človek, ktorý užil pervitín, je bdelý, môže byť sebavedomý, výkonný, nemá chuť do jedla, no zároveň môže byť aj zmätený, paranoidný a útočný. Po viacdňovej „jazde“ na pervitíne môže mať človek halucinácie a bludy, stihomamy a môže sa uňho prejaviť toxická psychóza, ktorá po odznení účinkov skončí. Človek môže mať vyššiu chuť na sex, no výkonná schopnosť môže u ľudí skôr klesať, píše portál drogy.org
Účinky metamfetamínu navyše trvajú omnoho dlhšie, až 4-12 hodín v porovnaní napríklad s kokaínom, a sú intenzívnejšie. Dôvodom je to, že väčšie percento látky ostáva v tele nezmenené, čo umožňuje, aby bol v mozgu dlhšie ako iné drogy a predlžuje to stimulačné účinky. Pervitín je lacnejší ako kokaín a jeho výroba sa sústreďuje na Česko a Slovenskú republiku v podomácky vyrobených laboratóriách.
K nežiaducim účinkom patria: bolesti hlavy, bolesti na hrudníku, bolesti kĺbov, sucho v ústach, zvýšené potenie (so zápachom), tras, nespavosť a takmer vždy sa objavuje nechutenstvo. Dlhodobí užívatelia môžu trpieť podvýživou. U užívateľov pervitínu sa často stretávame s boľavou kožou a skazenými zubami.
Okrem toho dlhodobé užívanie pervitínu zvyšuje riziko kardiovaskulárnych ochorení a zhoršuje prognózu v prípade, že sa takéto ochorenie už rozvinulo. U užívateľov je tiež vyššie riziko mozgovej mŕtvice, častejšie sa vyskytujú srdcové arytmie, problémy s funkciou pľúc. Táto droga je hepatotoxická, čo znamená, že poškodzuje pečeň.
Metamfetamín je považovaný tiež za neurotoxickú návykovú látku, poškodzuje bielu a šedú mozgovú hmotu. Jeho pravidelné užívanie je spájané s problémami v kognitívnej oblasti, najčastejšie sa hovorí o zhoršenej schopnosti učiť sa, problémoch s pozornosťou, pamäťou či schopnosti rozhodovať sa.
Vojna „rozkvetom“ užívania zakázaných látok
Nemecký metamfetamín bol pôvodne uvedený na trh v 30. rokoch minulého storočia. Vedci s ním experimentovali pred vojnou, aby zistili, ako dlho vydržia zostať bdelí študenti pri skúškach a stále dosahovať dobré výsledky, uviedol pre Live Science historik, odborník na 2. svetovú vojnu a dokumentárny konzultant James Holland.
Prvýkrát bola však táto droga vyrobená v roku 1887 v Japonsku. K rozšíreniu užívania pervitínu došlo najmä v priebehu 2. svetovej vojny, kedy nemeckí a japonskí vojaci užívali pervitín k udržaniu bdelosti.
Do roku 1940 bol pervitín široko distribuovaný medzi pilotov v Luftwaffe, aby ich pripravil na dlhé misie. Mal im pomáhať potláčať nutkanie na spanie a hlad, uviedol ďalej Holland pre Live Science.
Vysoké dávky boli podávané aj japonským pilotom pred samovražednými misiami. Neskôr v 50. rokoch bol pervitín legálne využívaný ako antidepresívum, ako podpora pri držaní diéty, no využívali ho aj študenti s atlétmi ako legálny stimulant, ktorý nevyžadoval lekársky predpis.
Je zrejmé, že japonské, americké a britské sily tiež konzumovali veľké množstvo amfetamínov, ale boli to najmä Nemci, ktorí boli priekopníkmi v používaní tabletiek na bojiskách počas počiatočných fáz vojny.
„Nemecký pervitín“, ktorý vyvinula farmaceutická spoločnosť Temmler so sídlom v Berlíne, bol uvedený na trh v roku 1938 a predával sa ako magická pilulka pre bdelosť a ako forma antidepresíva. Bol to vojenský lekár Otto Ranke, kto experimentoval s pervitínom na 90 študentoch univerzity a na základe jeho výskumov sa rozhodlo, že táto droga pomôže Nemecku vyhrať vojnu. Pomocou „zázračnej látky“ mohli vojaci Wehrmachtu zostať bdelí celé dni a pochodovať oveľa viac kilometrov bez odpočinku, píše History.
Doktor Ranke, vkladal veľké nádeje do toho, že pervitín pomôže nemeckej armáde byť na bojisku o krok vpred. Jeho cieľom bolo poraziť nepriateľa chemicky vylepšenými vojakmi, vojakmi, ktorí mohli Nemecku poskytnúť vojenskú výhodu tým, že bojovali tvrdšie a dlhšie ako ich protivníci, uvádza Time.
Samotný Ranke bol každodenným používateľom, ako je podrobne uvedené v jeho vojnovom lekárskom denníku a listoch: „S Pervitínom môžete pokračovať v práci 36 až 50 hodín bez toho, aby ste pocítili znateľnú únavu.“
Nacistická ideológia bola však navonok vo svojom protidrogovom postoji fundamentalistická. Užívanie drog sa považovalo za znak osobnej slabosti a za symbol morálneho úpadku krajiny v dôsledku traumatizujúcej a ponižujúcej porážky v prvej svetovej vojne.
Ale ako opisuje Norman Ohler v knihe Blitzed: Drogy v nacistickom Nemecku, metamfetamín bol privilegovanou výnimkou.
Zatiaľ, čo iné lieky boli zakázané, metamfetamín bol uvádzaný ako zázračný produkt. Malá pilulka sa stala dokonalou nacistickou drogou. Metamfetamín, ktorý dodával energiu a zvyšoval dôveru, hral významnú rolu v posadnutosti fyzickou a duševnou nadradenosťou v Tretej ríši. Árijci, ktorí boli podľa nacistickej ideológie stelesnením ľudskej dokonalosti, mohli vďaka pervitínu teraz dokonca túžiť byť nadľuďmi „Nepotrebujeme slabých ľudí,“ vyhlásil Hitler, „chceme iba silných!“
Blitzkrieg ako skúška účinkov zázračnej pilulky
Invázia do Poľska v septembri 1939 slúžila ako prvá skutočná vojenská skúška drogy v teréne. Invázia priniesla novú formu vojny – Blitzkrieg. Táto „blesková vojna“ bola charakteristická svojou rýchlosťou a nepriateľa zaskočila nevídaná rýchlosť útoku a postupu. Slabým článkom v stratégii Blitzkrieg boli ale vojaci, ktorí boli skôr ľuďmi ako strojmi. Trpeli únavou a logicky potrebovali pravidelný odpočinok a spánok, čo, samozrejme, spomaľovalo vojenský postup. Tam prišiel na rad Pervitín.
Spotreba prudko poklesla v rokoch 1941 a 1942, keď zdravotnícke zariadenia formálne uznali, že amfetamíny sú návykové. Napriek tomu sa droga naďalej dávkovala na západný aj východný front. Temmler, výrobca lieku, zostal rovnako ziskový ako kedykoľvek predtým, a to aj napriek zvyšovaniu povedomia o negatívnych účinkoch na zdravie.
Závislý bol aj sám Hitler
Nacistický režim dlho „maľoval“ starostlivo upravený obraz Führera Hitlera. Bol vykresľovaný ako nefajčiar, abstinent a prísny vegán. Tiež ako génius a železný vládca, ktorý vytiahne Nemecko z ruín, pod ktoré sa dostalo. Ale Ohler vo svojej publikácii vykresľuje úplne odlišný obraz muža, ktorý sa sám prezentoval ako najvyšší veliteľ nadradenej rasy. Hitler bol beznádejne závislý na drogách, uvádza The Week.
V tejto súvislosti je potrebné spomenúť dve postavy: Hitlerovho osobného lekára Thea Morrellu a profesora Otta Rankeho. Hitler stretol Morrellu v čase, keď bol fyzickou troskou – trpel silnými bolesťami brucha, nadúvaním, ekzémom na nohách a chodidlách. Po vyliečení jeho vtedajších chorôb mu lekár nasadil intravenózne vitamíny a glukózu, aby pomohol vodcovi bojovať proti únave a prispel k podpore imunity. Práve v tom období Hitler podporoval svoju imunita aj pervitínom.
Užívanie drog rástlo počas vojny závratnou rýchlosťou medzi civilistami aj vojenskými jednotkami. Továreň Temmler v Berlíne začala produkovať drogy – vysoko návykové metamfetamíny chránené ochrannou známkou pod značkou Pervitín. Ako sme spomínali, Ranke zohral rozhodujúcu úlohu v popularizácii pervitínu medzi nacistickými vojakmi, ktorí únavu považovali za svojho najväčšieho nepriateľa.
Temná stránka drog sa medzi nacistickými jednotkami začala čoskoro prejavovať. U niektorých vojakov formou nadmerného fyzického vyčerpania, depresie, extrémnej závislosti, zástavy srdca alebo dokonca smrti. Samotný Hitler bol v neskorších rokoch troskou a v jeho lekárskych správach sa uvádzalo, že bol dokonca postihnutý aj Parkinsonovou chorobou.
Ruská zima nacistov položila, nepomohol ani pervitín
Podľa denníka The National Post sa taktické nevýhody drogy prejavili na východnom fronte v ZSSR. Nakoniec Nemcov závislých na pervitíne predbehli Sovieti, ktorí sa posilňovali vodkou.
Podľa knihy Killer High: A History of War in Six Drug od Petra Andreasa bola dávka vodky v Červenej armáde stanovená na 100 gramov za deň na osobu. Stalin vtedy povedal britskému ministrovi zahraničia, že Sovieti „bojovali lepšie, keď boli opití.“
Aj napriek neustálej „jazde“ na pervitíne neboli Nemci schopní prispôsobiť sa drsnej ruskej zime. Omrzliny sa stali ich každodennou súčasťou a mrzlo im aj vojenské vybavenie, čo využila Červená armáda vo svoj prospech a všetci vieme ako 2. svetová vojna nakoniec skončila…
Amerika a Británia sa zatiaľ zorganizovali a zamerali sa na Tretiu ríšu a jej európske pozície. V roku 1945 Hitler spáchal samovraždu a vojne odzvonilo.
.jpg){kind=link}
Nahlásiť chybu v článku