Foto: instagram.com (dominika.sakmarova)

"Mojou srdcovou témou sú určite povery," spomína Dominika, ktorá ich o Ďalekom východe pozná skutočne mnoho.

Ak vás fascinuje kultúra Ďalekého východu, určite by ste mali spoznať Slovenku Dominiku Sakmárovú, ktorá tu žila niekoľko rokov, konkrétne na Taiwane, v Číne a v Južnej Kórei. Vyštudovala sinológiu a teraz sa po návrate domov na Slovensko venuje propagácii tejto kultúry, ktorá je pre nás zahalená rúškom tajomstva a aj preto neuveriteľne fascinujúca. Jej príbehy nám ukazujú svet, ktorý mnohí z nás vôbec nepoznajú. A najnovšie ich zhrnula vo svojej už tretej knihe Mačkohlavý orol

V tejto časti sveta mnohé veci fungujú inak, než sme zvyknutí u nás. Preto ak vám tu niekto pošle správu s číslami 520, malo by vás to vlastne potešiť.

„Charakteristické pre čínsky jazyk je to, že skoro každé slovo znie ako niečo iné. A zhodou náhod, ak vyslovíte za sebou čísla 5-2-0, znie to veľmi podobne ako „ľúbim ťa“. Preto sa toto číslo stalo populárnym slangovým výrazom na internete,“ priblížila nám Dominika symboliku čísiel v čínskej kultúre.

Žili ste na Taiwane, na severe Číny a napokon v Južnej Kórei. Prečo ste sa odtiaľ sťahovali?

Je to tak — ešte za čias môjho štúdia sinológie som niekoľkokrát dlhodobo vycestovala na Taiwan na tamojšiu univerzitu v hlavnom meste, a na tieto pobyty následne nadviazalo ďalšie štúdium v severnej Číne. Keď sa tieto pobyty skončili a ja som školu úspešne ukončila, na krátke obdobie som ostala v Európe. Ale netrvalo to dlho — len čo sa nám narodilo s manželom prvé dieťa, už aj sme sa spoločne sťahovali na niekoľko rokov do Južnej Kórei. Počas tohto obdobia sa nám narodilo aj druhé dieťa, takže som vlastne materskú dovolenku strávila v Južnej Kórei. Keď deti podrástli, začala sa vo mne ozývať aj túžba vrátiť sa do práce. Napokon sme sa teda pred niekoľkými rokmi vrátili späť na Slovensko.

Foto: instagram.com (dominika.sakmarova)

Aké najväčšie rozdiely ste postrehli v živote v týchto krajinách? Niekomu, kto ich nepozná, sa môžu zdať ako veľmi podobné, no pravdepodobne to tak nebude…

Je to presne tak, ako hovoríte. Hoci tieto tri krajiny spája veľký kus ak nie spoločnej, tak aspoň úzko spätej histórie, zároveň sa v každej z nich postupne vyvinula úplne iná spoločnosť a úplne iné charakterové črty. Keď človek pristane v Tajpeji, Šanghaji či Soule, na prvý pohľad môžu vyzerať rovnako. Ale čím viac sa zahĺbite do tamojšieho života (a čím ďalej sa poberiete z veľkomesta), tým viac rozdielov zbadáte.

Juhokórejská spoločnosť sa ešte stále veľmi silno drží konfuciánskych princípov — kladie sa veľký dôraz na rodinu a rodinnú hierarchiu, s čím súvisí aj o niečo horšie postavenie žien. Je to značný rozdiel oproti nezávislým čínskym ženám, ktoré sa neboja povedať svoj názor. Taiwan je zas na prvý pohľad omnoho čistejší a usporiadanejší než ostatné z týchto krajín, a pravidlá (alebo ich väčšina) sa tam dodržiavajú priam s posvätnou úctou. Dalo by sa o tom rozprávať naozaj veľmi dlho.

Foto: instagram.com (dominika.sakmarova)

Ako vyzeral váš „všedný“ život na Ďalekom východe? Aké najväčšie odlišnosti v bežnom fungovaní ste tu postrehli?

Na Taiwane a v Číne bol môj bežný život vyplnený najmä štúdiom. Treba však povedať, že bežný študijný deň na univerzite býva o dosť dlhší, než si predstavujeme my — naše hodiny bežne začínali o ôsmej ráno a končili o siedmej večer. Pre mojich spolužiakov to však nebolo nič nezvyčajné, už od základnej školy boli navyknutí na to, že celý ich deň pozostáva z učenia. Na Taiwane (ale aj v Kórei) je zvykom, že žiaci po bežnom vyučovaní ešte navštevujú rôzne druhy doučovaní, večeru mávajú niekde v meste a domov prichádzajú až dlho po zotmení.

Oproti tomu bol život v Južnej Kórei celkom iný — ja som trávila dni doma s deťmi, avšak keďže sme žili v univerzitnom campuse, videla som celkom zblízka, ako univerzitný život v Kórei funguje. Paradoxne, práve bežné zážitky s deťmi boli pre mňa neustálym zdrojom údivu a prekvapenia. Keďže Južná Kórea je krajina s najnižšou pôrodnosťou na svete, detí je na verejnosti veľmi málo, a celkom inak vyzerá aj ich výchova. Maličké deti trávia minimum času vonku a nie je zvykom ani prechádzať sa s kočíkom. Preto nado mnou tamojšie babičky často zalamovali rukami a snažili sa ma presvedčiť, aby som sa s kočíkom vrátila domov

Aký je život na týchto miestach z pohľadu výdavkov? Napríklad, v porovnaní so Slovenskom? Je tu život finančne nákladnejší alebo nie?

Tento článok je dostupný členom Interez PREMIUM

Uložiť článok

Najnovšie články