Jedno z celosvetovo najčastejšie užívaných analgetík môže podľa vedcov urobiť oveľa viac, ako len zbaviť človeka bolesti hlavy.

Ako píše portál Science Alert, acetaminofén, tiež známy ako paracetamol a široko predávaný pod obchodnými názvami Tylenol a Panadol, zvyšuje rizikové správanie, podľa štúdie publikovanej v roku 2020, ktorá merala zmeny v správaní ľudí pod vplyvom bežných voľnopredajných liekov.

Ľudia necítia strach tak, ako by mali

„Zdá sa, že acetaminofén spôsobuje, že ľudia pociťujú menej negatívnych emócií, keď zvažujú rizikové aktivity – jednoducho necítia takú mieru strachu,“ vysvetlil minulý rok neurológ Baldwin Way z Ohio State University.

„Vzhľadom na to, že takmer 25 percent populácie v USA užíva paracetamol každý týždeň, znížené vnímanie rizika a zvýšené podstupovanie rizika môže mať významný vplyv na spoločnosť.“

Zistenia sa pridávajú k nedávnemu výskumu, ktorý naznačuje, že účinky acetaminofénu na zníženie bolesti sa rozširujú aj na rôzne psychologické procesy, čím sa znižuje vnímavosť ľudí na zranené pocity, dochádza k zníženej empatii a dokonca k otupeniu kognitívnych funkcií.

Podobne Wayova štúdia naznačuje, že afektívna schopnosť ľudí vnímať a vyhodnocovať riziká môže byť narušená, keď užívajú acetaminofén. Aj keď účinky môžu byť mierne, určite stoja za zmienku, keďže acetaminofén je najbežnejšou zložkou lieku – len v Amerike sa nachádza vo viac ako 600 rôznych druhoch voľnopredajných liekov a liekov na predpis.

Účastníci pumpovali balóniky, tí bez tabletky boli obozretnejší

V sérii experimentov zahŕňajúcich viac ako 500 univerzitných študentov ako účastníkov Way a jeho tím merali, ako jedna dávka acetaminofénu o veľkosti tisíc miligramov (odporúčaná maximálna jednotlivá dávka pre dospelých) náhodne pridelená účastníkom ovplyvnila ich rizikové správanie v porovnaní s náhodne podávaným placebom do kontrolnej skupiny.

V každom z experimentov museli účastníci napumpovať nenafúknutý balón na obrazovke počítača, pričom každá jedna pumpa zarábala imaginárne peniaze. Ich inštrukciou bolo zarobiť čo najviac imaginárnych peňazí tým, že čo najviac napumpujú balón, ale dbajú na to, aby balón nevystrelili, v takom prípade by o peniaze prišli.

Výsledky ukázali, že študenti, ktorí užívali acetaminofén, podstupovali počas cvičenia výrazne väčšie riziko v porovnaní s opatrnejšou a konzervatívnejšou skupinou s placebom. Celkovo tí na acetaminoféne napumpovali (a praskli) svoje balóniky viac ako kontrolná skupina.

„Ak máte averziu k riziku, môžete niekoľkokrát pumpnúť a potom sa rozhodnúť pre výber peňazí, pretože nechcete, aby balón praskol a prišiel o vaše peniaze,“ povedal Way.

„Ale pre tých, ktorí sú na acetaminoféne, ako sa balón zväčšuje, veríme, že majú menej úzkosti a menej negatívnych emócií o tom, aký veľký je balón a aká veľká je možnosť prasknutia.“

Okrem simulácie balóna účastníci počas dvoch experimentov vypĺňali aj prieskumy, v ktorých hodnotili úroveň rizika, ktoré vnímali v rôznych hypotetických scenároch, ako je stávkovanie denného príjmu na športové podujatie, skok bungee jumping z vysokého mosta alebo šoférovanie auta bez bezpečnostného pásu.

V jednom z prieskumov sa zdá, že konzumácia acetaminofénu znižuje vnímané riziko v porovnaní s kontrolnou skupinou, hoci v inom podobnom prieskume sa rovnaký účinok nepozoroval.

Medzi voľbou väčšieho rizika a acetaminofénom existuje výzamný vzťah

Celkovo však na základe priemeru výsledkov v rôznych testoch tím dospel k záveru, že existuje významný vzťah medzi užívaním acetaminofénu a výberom väčšieho rizika, aj keď pozorovaný účinok môže byť mierny.

To znamená, že uznávajú, že zjavné účinky drogy na rizikové správanie možno interpretovať aj prostredníctvom iných druhov psychologických procesov, ako je napríklad znížená úzkosť.

„Je možné, že keď sa balón zväčšuje, tí, ktorí užívajú placebo, pociťujú čoraz väčšiu úzkosť z potenciálneho prasknutia,“ vysvetlili vedci.

„Keď sa úzkosť stane príliš veľkou, ukončia test. Acetaminofén môže znížiť túto úzkosť, čo vedie k väčšiemu riskovaniu.“

Skúmanie takýchto psychologických alternatívnych vysvetlení tohto javu – ako aj skúmanie biologických mechanizmov zodpovedných za účinky acetaminofénu na výber ľudí v situáciách, ako je táto – by sa malo riešiť v budúcom výskume, uviedol tím.

Vedci budú mať nepochybne aj iné príležitosti na ďalšie skúmanie úlohy a účinnosti acetaminofénu pri úľave od bolesti v širšom meradle, po štúdiách z posledných rokov, ktoré zistili, že v mnohých medicínskych scenároch môže byť liek pri úľave od bolesti neúčinný a niekedy nie je o nič lepšie ako placebo, okrem toho, že vyvoláva iné druhy zdravotných problémov.

Napriek závažnosti týchto zistení zostáva acetaminofén stále jedným z najpoužívanejších liekov na svete, ktorý Svetová zdravotnícka organizácia považuje za základný liek a odporúča ho na úľavu od bolesti doma pri podozrení na COVID-19. Vo svetle toho, čo zisťujeme o acetaminoféne, by sme však možno chceli prehodnotiť niektoré z týchto rád, povedal Way.

„Možno si niekto s miernymi príznakmi COVID-19 nemusí myslieť, že je riskantné opustiť svoj dom a stretnúť sa s ľuďmi, ak užívajú paracetamol,“ povedal Way.

„Naozaj potrebujeme ďalší výskum o účinkoch acetaminofénu a iných voľne predajných liekov na výber a riziká, ktoré podstupujeme.“

Zistenia sú uvedené v Social Cognitive and Affective Neuroscience.

Pozri aj:

Sú očkovaní ľudia rovnako nákazliví ako neočkovaní? Nové štúdie ukazujú mieru infekčnosti rôznych skupín

Science Alert