Škótsky lekár sa v negatívnom zmysle preslávil pokusmi, ktoré vykonával na vrahovi Mattheovi Clydesdaleovi. Jeho šialený výskum dokonca inšpiroval autorku Mary Shelley k napísaniu svetoznámeho románu Frankenstein. Bol ale skutočne taký hrôzostrašný ako monštrum opísané v knihe? 

Obľúbený vyučujúci

Andrew Ure vyrastal v bohatej rodine, jeho otcom bol obchodník so syrom, uvádza portál Creation. Vďaka tomu sa mu dostalo vzdelania, o akom mnohé chudobnejšie deti len snívali. Ako píše portál Spartacus-educational, začal štúdiom medicíny na Univerzite v Glasgowe, neskôr pokračoval v štúdiu na Univerzite v Edinburghu. Po dosiahnutí vysokoškolského vzdelania krátko slúžil ako armádny chirurg v severnom Škótsku, neskôr vyučoval chémiu a prírodnú filozofiu na Anderson College v Kanade.

Študenti jeho prednášky zbožňovali, patrili medzi najnavštevovanejšie hodiny na celej univerzite. Na svoje vyučovanie dokázal prilákať až 500 poslucháčov denne. Neskôr jeho poznatky dokonca inšpirovali k založeniu mechanických inštitúcií po celej Británii.

Šikovný chemik

Andrew Ure sa oženil s Catherine Monteathovou z Greenocku. Pár mal dvoch synov, jeden z nich sa stal londýnskym chirurgom, a dcéru. V roku 1808 sa stal riaditeľom observatória Garnet Hill, ktoré vedie Glasgowská spoločnosť na podporu astronomických pozorovaní.

O rok neskôr ho dokonca vymenovali za prvého mestského astronóma v Glasgowe. Zostrojil alkalický meter na objemové odhady skutočného obsahu alkálií rôznych látok používaných v plátennom priemysle. Vybudoval si tiež povesť vysoko kompetentného praktického chemika.

Bol taký úspešný, že pred sebou mal takmer dokonalý život. Ako je teda vôbec možné, že po čase trochu „zošalel“? Možno za tým bola nevera jeho manželky, ktorá mala pomer s jedným profesorom anatómie na Anderson College, teda presne tam, kde Andrew Ure vyučoval.

Doteraz nikto netuší, prečo začal so šialenými experimentmi. Navyše, jeho názory boli celkom kontroverzné. Sám seba považoval za biblického geológa a tvrdil, že planéta Zem nemá viac ako šesťtisíc rokov, uvádza portál Answers In Genesis.

Dav šalel a kričal

V roku 1818 šokoval obrovské množstvo ľudí, keď sa priznal, že vykonával nehumánne pokusy na mŕtvolách. Dokonca o tom porozprával svojim študentom na jednej z prednášok. Mohol ich robiť vďaka mŕtvole vraha menom Matthew Clydesdale, ktorého popravili obesením.

Andrew tvrdil, že stimulácia bránicového nervu prinavrátila život ľuďom, ktorí boli udusení, utopení alebo obesení. Vďaka týmto experimentom chcel potvrdiť svoju teóriu.

Svoje pokusy na mŕtvole obeseného Matthewa názorne predniesol niekoľkým divákom. Začal tak, že mu skalpelom zarezal do zátylku a odstránil jeden stavec. Rovnaký zárez urobil v oblasti ľavého boku a päty. Do týchto zárezov vložil dve tyče pripojené na batériu, ktorú nabil elektrickým prúdom. Mŕtvola sa hýbala, ľudia boli vydesení a kričali.

Pri ďalšom pokuse zarezal do čela Matthewa Clydesdala, do zárezu zapojil tyč na batériu a pustil prúd. Nevládnu tvár odrazu zachvátili rôzne výrazy ako des, zúfalstvo, úsmev či znechutenie. Diváci zostali úplne šokovaní. Telo totiž tiež vykonávalo pohyby dýchania stimuláciou bránicového nervu. Niekoľko totálne znechutených divákov muselo opustiť miestnosť.

Napriek kontroverzným experimentom bol veľmi úspešný

Nakoniec vedec dospel k záveru, že priama stimulácia bránicového nervu bola pravdepodobne najlepšou metódou, ako „oživiť mŕtvych“. Navrhol tiež, že dva navlhčené mosadzné gombíky pripojené k batérii by mohli fungovať rovnakým spôsobom.

V roku 1821 vydal svoju prvú knihu s názvom Slovník chémie, ktorá sa stala takou úspešnou, že ju preložili do niekoľkých jazykov. Ako uvádza webová stránka univerzity v Glasgowe, o osem rokov neskôr napísal Nový systém geológie, ktorý zdôraznil význam chémie a fyziky pre svet geológie. Túto publikáciu však mnohí čitatelia ostro kritizovali. Počas svojho života celkovo napísal až sedem kníh o svojich výskumoch a viac ako 53 vedeckých článkov.

Jedným z nich bol aj článok s názvom The Philosophy of Manufacturers, kde podľa portálu Encyclopedia odráža záujmy britských podnikateľov. Tí podľa neho zbohatli vďaka priemyselnej revolúcii, no Ure prekvapivo neobraňuje robotníkov, ale podnikateľov. Prestávky v práci považoval za prepych, podľa neho viedli len ku strate času a k nižšej mzde. Vo svojich štúdiách vyzdvihoval funkciu parných strojov, ktoré uľahčovali robotníkom prácu.

Robotníci sú príliš drahí

Vo výrobných zariadeniach videl Andrew budúcnosť. Podľa neho časom nahradia robotníkov, ktorí budú vykonávať práce, ktoré si nevyžadujú veľa zručností. Parné stroje by v tej dobe mohli nahradiť napríklad tkáčky, s ktorými sa podľa neho ťažko pracuje a pre zamestnávateľa sú príliš drahé, čo v konečnom dôsledku zvyšuje cenu vyrábaného tovaru. V tej dobe zdieľali jeho názor mnohí majitelia firiem.

Tiež zastával názor, že čím viac je robotník zručnejší, tým je menej ovládateľný. Veril, že hlavnou prednosťou továrenskej výroby bolo to, že v podstate vylúčila ľudskú pracovnú silu z výroby s výnimkou dohľadu nad strojmi, píše portál History of Information.

Okrem nespútaného nadšenia pre zaraďovanie strojov do výroby však skúmal aj sociálne či zdravotné problémy robotníkov, ktoré mali tieto moderné formy výroby na svedomí. Zlé pracovné podmienky robotníkov v továrňach ho priviedli k úvahám, ako možno zabezpečiť, aby mali pri práci menšie teplo. To ho priviedlo k úvahám o vytvorení bimetalového termostatu, ktorý ohrieva alebo ochladzuje miestnosť na nastavenú teplotu.

Bol takým úspešným vedcom, že vykonával výskum pre britskú vládu a tiež pracoval ako analytický chemik pre colnú radu. Stal sa skvelým lekárom, kontroverzným vedcom a významným zástancom priemyselného kapitalizmu. V roku 1830 sa presťahoval do Londýna, kde sa usadil a pracoval ako konzultačný chemik. Ako uvádza portál University of Glasgow, v Londýne skonal v roku 1857.

Pozri aj:

Náboženské hnutie adamitov: Chodili iba nahí, radi sa oddávali orgiám. Cirkev ich neznášala a boli…