Na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku začalo dnes hlavné pojednávanie vo veci vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Megaproces, ako sa súdne pojednávanie v médiách označuje, je okrem Slovenska detailne sledovaný aj v zahraničí. Na lavici obžalovaných sedia štyria obvinení.
Súd so štvoricou obvinených z vraždy vo Veľkej Mači z februára 2018 je dozaista najsledovanejším prípadom v histórii samostatného Slovenska. Za posledných 27 rokov sa však naša pozornosť opakovane upriamovala na niekoľko rôznych veľkých súdnych procesov, z ktorých mnohé neboli dodnes uzavreté.
Hedviga Malinová
Kauza Hedvigy Malinovej patrí medzi tie najkontroverznejšie z histórie Slovenskej republiky a to najmä vďaka tomu, že sa z prvotnej obete v procese vyšetrovania stala nakoniec páchateľka trestného činu. Hedvigu Malinovú, v tom čase vysokoškolskú študentku, mali v auguste 2006 v Nitre brutálne napadnúť dvaja muži. Dôvodom malo byť, že Malinová hovorila po maďarsky. Prípad získal veľmi rýchlo široký záujem verejnosti aj médií, odohrával sa totiž v časoch, keď boli slovensko-maďarské vzťahy v spoločnosti podstatne napätejšie ako dnes.
Z obete napadnutia sa však v pomerne krátkom čase stala páchateľka trestného činu. Malinová bola obvinená z krivej výpovede a z toho, že si celý prípad jednoducho vymyslela. Obvinenia Malinovú zbavil až v roku 2014 vtedajší prezident Andrej Kiska, ktorý jej udelil milosť. Malinová neskôr požiadala o presunutie prípadu maďarským orgánom, tie v roku 2018 rozhodli o tom, že napadnutie Malinovej nemožno z dôkazov preukázať rovnako, ako údajnú krivú výpoveď poškodenej.
Daniel Tupý
Od vraždy študenta Daniela Tupého na bratislavskom Tyršovom námestí prešlo už 20 rokov, tragédia sa už stala aj námetom na celovečerný film Ostrým nožom, no Slovensko vrahov stále nepozná. A nie že by nebola motivácia prípad vyšetriť. Vražda Daniela Tupého prudko otriasla spoločnosťou a krátko po tragédii bola dokonca vypísaná aj odmena 400 000 korún za informácie, ktoré by viedli k dolapeniu páchateľov.
Dva roky po vražde polícia obvinila z vraždy Richarda H., v nasledujúcom roku bol však aj s ďalšími obvinenými prepustený na slobodu. V roku 2010 bol rozpustený aj vyšetrovací tím, ktorý na prípade pracoval a v auguste 2012 prerušili aj trestné stíhanie. Prípad sa vyšetruje dodnes, vrahovia ostávajú naďalej neznámi.
Nástenkový tender
Celých 10 rokov čakalo Slovensko na začiatok súdneho procesu vo veci kauzy, ktorú poznáme pod názvom „nástenkový tender“. Kauza SNS, ktorá spočíva v netransparentnom riadení súťaže na poradenské a právne služby pri čerpaní eurofondov, nakoniec sa odohrala ešte v roku 2007, médiá o nej informovali nasledujúci rok. Oznam o súťaži visel na uzavretej chodbe dnes už neexistujúceho ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja štyri dni. Práve vďaka tomu si vyslúžil prívlastok nástenkový.
V celej kauze nastal po odhalení istý posun. Vtedajší premiér Robert Fico odvolal ministra výstavby Mariána Janušeka, do čela rezortu však posadil Igora Štefanova, ktorý v tendri figuroval ako predseda výberovej komisie. Štefanov síce spornú zmluvu zrušil, ministerstvo však firmám blízkym Jánovi Slotovi vyplatilo 12 miliónov eur. O funkciu nakoniec prišiel aj Štefanov. Slovensko sa spravodlivosti dočkalo až v roku 2017 po rozhodnutí Špecializovaného trestného súdu. Janušek dostal 12 rokov (po odvolaní v roku 2018 len 11), Štefanov 9.
Pezinská skládka
Kauza Pezinskej skládky siaha až do minulého tisícročia, známa je napriek tomu aj dnes a to najmä vďaka právnej zástupkyni obyvateľov mesta Pezinok, ktorou bola úradujúca prezidentka Slovenskej republiky Zuzana Čaputová. Okrem toho patrí prípad nelegálnej skládky odpadu v meste Pezinok aj k najväčším environmentálnym súdnym sporom v histórii samostatného Slovenska.
Kauza odštartovala v roku 1999. Obrovská skládka odpadu mala vzniknúť len niekoľko stoviek metrov od domov miestnych obyvateľov a to napriek ich otvorenému nesúhlasu, rovnako ako napriek výhradám samosprávy. V najbližších desaťročiach občania, aktivisti aj samotné mesto bojovali proti výstavbe skládky odpadu, prípad pozorne sledovali médiá, konali sa aj niekoľkotisícové demonštrácie. Kauza nakoniec skončila až na európskom súdnom dvore, pričom bola definitívne v prospech obyvateľov Pezinka ukončená až v roku 2013.
Mikuláš Černák
Keď sa Mikuláš Černák prihlásil v decembri 1997 na polícii, celkom určite nepočítal s tým, že sa na slobodu už nikdy nedostane (okrem krátkeho obdobia po podmienečnom prepustení, pozn. red.). Udalosti nasledujúcich mesiacov, vrátane výmeny politickej garnitúry však viedli k tomu, že mafián označovaný za najvyššieho bossa slovenského podsvetia čelil v nasledujúcich rokoch (prakticky až dodnes) ďalším obvineniam. Mafiánske procesy v 90. rokoch, ako aj v novom tisícročí, vyvolávali u verejnosti nesmierne veľký záujem, obzvlášť v prípade, ak išlo o slovenského capo di tutti capi.
Mikuláš Černák sa na polícii prihlásil pre obvinenia z vydierania stredoslovenských podnikateľov. Netrvalo dlho a mafián z Horehronia čelil aj obvineniu z vraždy. Nasledujúce roky sa niesli v podobe dokazovania viny a ďalších obvinení. Najsledovanejší proces však začal v roku 2008. Mikuláša Černáka obvinili zo šiestich dokonaných vrážd a jednej vraždy vo fáze prípravy. Odsúdený na doživotie bol v novembri 2010. Proti rozsudku sa odvolal, neúspešne.
Razia v Moldave nad Bodvou
Podobne, ako prípad Hedvigy Malinovej, aj v prípade razie proti rómskym občanom v Moldave nad Bodvou sa v priebehu procesu stali z obetí obvinení. Podobne ako Pezinská skládka, skončil aj tento prípad na Európskom súdnom dvore. Zásah polície proti Rómom z júna 2013 mal byť neopodstatnený a neprimeraný. Obete zásahu však boli nakoniec obvinené z krivej výpovede.
Ostro sledovaný prípad polarizuje už beztak polarizovanú spoločnosť v otázke rómskych komunít a naráža na problém s nezávislým vyšetrovaním činnosti policajtov. Neziskové organizácie, ktoré sa raziou v Moldave nad Bodvou zaoberajú, upozorňujú na viaceré pochybenia a na nemožnosť dosiahnutia spravodlivosti. Najnovšie sa prípad dostal až na Európsky súd pre ľudské práva. Obrátili sa naň poškodení po policajnej inšpekcii ministerstva vnútra, ktorá prišla s (ne)prekvapivým záverom. Všetko bolo vraj v súlade so zákonom.
Mečiarove amnestie
Toľkokrát Slovensko počulo, že to nie je možné, až to nakoniec možné bolo. Kauza Mečiarových amnestií pritom siaha poriadne ďaleko do histórie samostatnej Slovenskej republiky. Všetko sa to začalo kauzou Technopol, pokračovalo kauzou únosu syna prezidenta Michala Kováča až sa časová os dostáva k 3. marcu 1998. Michal Kováč nie je len niekoľko hodín prezidentom a niektoré jeho právomoci tak prechádzajú na predsedu vlády. To Vladimír Mečiar veľmi šikovne využíva. Vyhlasuje amnestie na prípad zmareného referenda z roku 1997, rovnako ako aj na prípad únosu Michala Kováča mladšieho.
Poslanci Národnej rady nakoniec o celých 19 rokov Mečiarove amnestie zrušili. Za toto obdobie sa pritom o právnych otázkach možného (ne)zrušenia hovorilo mnohokrát. O všetkom nakoniec v sledovanom procese rozhodol Ústavný súd. Na konci mája 2017 potvrdil zrušenie Mečiarových amnestií poslancami NR SR a de facto tak povolil otvorenie prípadov a káuz minulého tisícročia.
Ladislav Bašternák
V roku 2018 sa Slovensko dočkalo prvej kvapky z mora spravodlivosti, ktorú naša krajina potrebuje. Ladislav Bašternák, ktorý bol podobne ako Marián Kočner považovaný za „nedosiahnuteľného“ kontroverzného podnikateľa, skončil za mrežami. Odsúdený bol na 5 rokov väzenia.
Ladislava Bašternáka obvinili z ekonomickej trestnej činnosti. Za vyplatenie vratky DPH vo výške dva milióny eur za kúpu bytov v komplexe Five Star Residence, mu Okresný súd Bratislava II nakoniec vymeral 5 ročný trest v zariadení s minimálnym stupňom stráženia. Bašternákovi pomohlo aj to, že sa k činu priznal. Vo väzení si však možno posedí aj dlhšie, v roku 2019 mu na konte pribudlo ďalšie obvinenie z ekonomickej trestnej činnosti.
Kauza Zmenky
„Kauza Zmenky“ patrí spoločne s prípadom vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej k aktuálne najsledovanejším súdnym procesom na Slovensku. V oboch je pritom ústrednou postavou Marián Kočner. Kým vo veci vraždy novinára sedí na lavici obžalovaných s tromi ďalšími, v kauze zmenky sa o ňu delí s bývalým riaditeľom a spolumajiteľom TV Markíza Pavlom Ruskom.
Podobne, ako mnohé iné, aj kauza Zmenky v spojitosti s televíziou Markíza siaha hlboko do histórie Slovenska. Všetko začalo v roku 1998, keď sa Marián Kočner so svojou spoločnosťou Gamatex pokúsil o ovládnutie súkromnej televízie. Spor mali nakoniec s vtedajším riaditeľom Pavlom Ruskom uzavrieť podpísaním štyroch zmeniek. Keď si ich neskôr začal Kočner vymáhať, TV Markíza podala trestné oznámenie s odvôvodnením, že sú zmenky falošné. V roku 2018 tak boli Pavol Rusko aj Marián Kočner obvinení. Rusko je stíhaný na slobode, Kočner od júna 2018 väzobne.
Milan Mazurek
V roku 2019 patril k najsledovanejším aj súdny proces s Milanom Mazurekom, členom politickej strany Kotleba – ĽSNS a bývalým poslancom NR SR. Prípad si vyžiadal pozornosť médií a verejnosti aj pre reakcie politikov, obzvlášť bývalého premiéra, ktorý vyjadril súhlasný postoj s extrémistickými a rasistickými vyjadreniami Mazureka.
Mazurek sa o Rómoch rasisticky vyjadroval vo vysielaní žilinského rádia Frontinus. Obvinený tak bol z prečinu hanobenia národa, rasy či presvedčenia. Mazurek sa síce najskôr odvolal, Najvyšší súd však v septembri 2019 rozsudok potvrdil, pričom mu navyše zvýšil peňažnú pokutu z 5 na 10-tisíc eur. Keďže bol Mazurek právoplatne odsúdený, prišiel o poslanecký mandát. Stalo sa tak prvýkrát v histórii Slovenska.
Nahlásiť chybu v článku