Život na Zemi vznikol približne pred 3,5 miliardami rokov. Je s veľkou istotou jasné, že to bolo vo vode, avšak nová štúdia ukazuje na konkrétne miesta, ktoré by mohli byť rodiskom prvých buniek a, prenesene, aj naším rodiskom. 

Vedci si už dlhšie myslia, že týmto miestom sú staroveké hydrotermálne prieduchy, uvádza Science Alert, teraz ale prišli aj s experimentom, ktorý by to mohol dokazovať.

Simulovali procesy v prameni

Jednou z najzreteľnejších vlastností bunky je tuková membrána, ktorá vymedzuje jej hranicu a oddeľuje vnútro od vonkajšieho sveta. Tím výskumníkov z univerzity v britskom Newcastle v štúdii publikovanej v časopise Communications Earth & Environment zistil, že zmiešaním vodíka, bikarbonátu a magnetitu, ktorý je bohatý na železo v simulovanej morskej vode, môže vytvoriť rad organických molekúl vrátane skupiny mastných kyselín s dlhým reťazcom.

Práve tie sú veľkými kandidátmi na to, že neskôr vytvorili bunkové membrány, tvrdia vedci, no priznávajú, že aj tak ich vlastný pôvod je stále zahalený rúškom tajomstva.

„Ústredným prvkom vzniku života sú bunkové kompartmenty, ktoré sú kľúčové pre izoláciu organizmu od vonkajšieho prostredia,“ hovorí v tlačovej správe hlavný autor štúdie Graham Purvis, pričom tvrdí, že práve tie mohli slúžiť ako základný kameň neskoršieho vzniku života.

Už spomínané hydrotermálne prieduchy sú všeobecne považované za najlepšie miesta, kde hľadať počiatky života, a to vzhľadom na kombináciu tepla a chemikálií potrebných pre vznik života.

Mohol tu vzniknúť základ života

Vedci preto v laboratóriu simulovali tieto hydrotermálne prieduchy a skúmali, čo sa dialo, keď zmiešali horúcu alkalickú vodu s morskou vodou bohatou na oxid uhličitý a magnetit. Následne pozorovali mastné kyseliny až s 18 atómami uhlíka, ktoré mali oddelené hydrofilné a hydrofóbne(vodu priťahujúce a vodu odpudivé) vlastnosti, čo im dáva schopnosť vytvárať niečo ako kapsy vo vodnom prostredí.

Vytvorené mastné kyseliny potom mohli byť základom pre vytvorenie membrán, v ktorých mohli byť zachytené biochemické procesy a nakoniec aj vzniknúť život.

Aj keď stále je tu množstvo otáznikov, výskumy ako tieto môžu vytvárať postupnú skladačku, ktorá nám napokon prinesie odpoveď na to, ako vznikol život. Vedci chcú vo výskume pokračovať a chcú simulovať vznik „protobuniek“, ktoré potom vytvorili prvý bunkový život.

Pozri aj:

Ste ranné vtáča? Zrejme za to môžete „vďačiť“ pozostatkom DNA, ktoré ste zdedili po neandertálcoch