Každý z nás sa minimálne raz prebudil s otázkou, prečo sa mu sníval tak zvláštny sen a ako je možné, že si také obrazy jeho hlava vôbec dokáže vytvoriť. Vedec s pomocou umelej inteligencie možno prišiel na to, prečo sa nám to deje.
Erik Hoel je výskumný odborník, ktorý pracuje ako asistenčný profesor na Tuftskej univerzite. Ako píše portál IFLC, práve on priniesol svetu novú hypotézu o tom, ako prichádzajú naše sny. Inšpiroval sa pritom fungovaním určitého systému umelej inteligencie.
Majú nám pomôcť odpútať sa od každodennej reality
Ako sa píše v novinách Patterns, Hoel odvôvodňuje sureálne sny snahou mozgu odpútať sa od každodennej reality. Vďaka nim dokáže vyrovnať vnímanie nášho denného a trochu nudného života. Mozog sa nám podľa vedca snaží pomôcť doplniť vnímanie reality tým, že nám odprezentuje divné a chaotické stimuly. Vďaka tomu nám chce pomôcť lepšie porozumieť reálnemu svetu počas bdenia.
„Halucinogénne, fantastické a kontroverzné prvky v ľudských snoch dokazujú, že je náš mozog absolútne unikátny oproti dennému prežívaniu zvierat. Práve zvláštnosti, ktoré zažívame v našich snoch, majú vďaka svojej divergencii oproti bdelým vnemom vysoký predpoklad toho, že sú biologickou funkciou,“ vysvetľuje Hoel.
K hypotéze prišiel výskumom umelej inteligencie
Nápad bol čiastočne podmienený výskumom umelej inteligencie počas tréningu hlbokých neurónových sietí. Neurónové siete sú sériou algoritmov, ktoré sa snažia čiastočne napodobniť funkciu ľudského mozgu. Sú naplnené množstvom dát, ako napríklad skupinami fotografií, ktoré podmieňujú skrz rôzne spôsoby rozoznávania. Následkom tohoto procesu chcú podmieniť stroj k tomu, aby začal vnímať rôzne schémy a vzťahy medzi nimi.
Jedným z príkladov takéhoto tréningu je napríklad ukážka množstva fotografií ľudí, semaforov a motorových vozidiel, pričom sa snažia výskumníci dostať systém do stavu, kedy bude schopný rozoznávať podobné obrázky (ako napríklad premávku či haváriu). Umelá inteligencia však môže dospieť pri tomto teste do stavu, kedy sa jej vnímanie preženie. Vtedy nastane reakcia, kedy systém začne určovať nesediace dáta na základe minimálnych podobností do rovnakej kategórie – napríklad zaradí do systému fotografie každého jedného stroja či človeka, ktorého rozozná.
Chaotické dáta opravujú systém
Hoel si pri tomto výskume všimol podobnosti so skutočnými osobami. Práve pri tomto opravovaní mu totiž došlo, akým spôsobom je podobné vyraďovanie zlých dát so snami. Možno, ako Hoel špekuluje, je toto dôvodom, prečo snívame.
„Pokiaľ sa pozriete na techniky, ktoré ľudia používajú na regulovanie pri hlbokom premýšľaní, častokrát majú mnoho podobností so svetom snov,“ objasňuje Hoel, „Život je niekedy nudný. Sny sú tu k tomu, aby vám pomohli v prevencii proti rutine. Vďaka nim nikdy nedokážete byť príliš zvyknutí na skutočný svet.“
Sny sú počas pandémie ešte divokejšie
Mnoho ľudí si počas ranných fáz prepuknutia pandémie všimlo, že ich sny začali byť ešte divokejšie. Pokiaľ sa na to pozrieme podľa Hoelovej hypotézy, určite to dokáže vysvetliť fakt, že denná stimulácia novými vnemami počas lockdownu výrazne klesla.
Nakoľko sme zavretí doma, neustále vidíme rovnaké udalosti a skutočnosti. Vďaka tomu náš každodenný svet postúpil do ešte väčšej rutiny. Divoké sny počas karantény môžeme vnímať ako pokus mozgu doplniť túto rutinu a dať mu novú stimuláciu.
„Je tu neskutočne veľký počet teórií, ktoré sa snažia prísť na vysvetlenie snov,“ dopĺňa Hoel, „mojim zámerom bolo len priniesť na svetlo novú teóriu, ktorá berie snívanie veľmi vážne – ukazuje, že zážitok snov je dôvodom, prečo snívame.“
Nahlásiť chybu v článku