Keď v roku 1986 explodoval reaktor č. 4 v černobyľskej jadrovej elektrárni začal chŕliť do ovzdušia mrak obsahujúci obrovské množstvá rádioaktívneho materiálu. Tento „mrak smrti“, ktorý obsahoval okrem iného aj vysoko nebezpečné cézium bol odkázaný na milosť a nemilosť vetrov, ktoré ho tak šírili po celej Európe. Časť z neho zavial aj nad územie Českej republiky, kde spolu so zrážkami spadol na zem a kontaminoval tak pôdu. Hrozivé dedičstvo černobyľskej katastrofy tak pretrváva aj po vyše 30 rokoch.

Úrady v Českej republike varovali že až polovica všetkých diviakov nachádzajúcich sa na Šumave vykazuje nadlimitné hladiny rádioaktivity. Znamená to, že jesť mäso týchto zvierat by mohlo byť poriadne nebezpečné.

„Rádioaktívne cézium má polčas rozpadu 30 rokov, takže sme zhruba v polovici rozpadu tejto rádioaktívnej látky“ vysvetľuje Jiří Drapal zo štátnej veterinárnej správy.

Dôvodom prečo sú práve diviaky rádioaktívne súvisí s ich jedálníčkom. Je známe, že diviaky majú citlivý čuch a radi sa prehrabávajú v pôde. Ich obľúbenou pochúťkou je podzemná huba jelenka. Tá má ale vlastnosť, že dokáže do seba nasávať ťažké kovy a aj rádioaktívne cézium. Keď diviak skonzumuje takto zamorenú hubu, radiácia prejde aj do neho a akumuluje sa v jeho svaloch ako aj vnútorných orgánoch.

Preto, ak vám náhodou pri návšteve nášho západného suseda ponúknu mäso z diviaka, buďte obozretní a radšej takéto mäso v rámci vlastnej bezpečnosti nejedzte. Nemuselo by sa to totiž vyplatiť.

Pozri aj: Škandinávske soby sú aj po 30 rokoch od černobyľskej katastrofy stále vysoko rádioaktívne

interez.sk (mmm), iflscience.com, denik.cz