Na ostrov Long Island boli privezení dobrovoľníci, ktorí sa rozhodli do projektu zapojiť. Nie je jasné, či boli plne oboznámení so zámerom výskumu. Bolo im len zdôraznené, že ich zapoja do jedného z najdôležitejších výskumov v histórii krajiny. Už po prvých pokusoch s radarovými elektromagnetickými vlnami sa u nich objavili prudké zmeny nálady. Dialo sa tak na základe úmyselnej regulácie počtu tepov a ich impulzov, čím sa dala nálada a myšlienky umelo meniť.

Dobrovoľníci pochádzali väčšinou zo slabých sociálnych vrstiev. Išlo o bezdomovcov a osamelých ľudí bez blízkej rodiny a priateľov. Za projekt im bola vyplatená údajne smiešna suma. Počas sedemdesiatych a osemdesiatych rokov mala v New Yorku zmiznúť väčšina miestnych bezdomovcov, po ktorých, pochopiteľne, žiaden blízky nepátral.

Podľa výsledkov výskumu, najúčinnejšia frekvencia z radaru bola v rozmedzí 425 – 450 MHz. Práve ona mala vytvoriť v ľudskom mozgu podnety na príjem a plnenie príkazov z okolia. Vedci tak údajne dokázali ovládnuť emócie a nálady zúčastnených na povel.

Účinky z výskumu však údajne časom pociťovali aj obyvatelia z celého Long Islandu. V sedemdesiatych rokoch vraj v tejto oblasti dochádzalo k prudkým výkyvom počasia, silným búrkam. Že sa niečo deje, mali pociťovať aj domáce zvieratá, ktoré sa správali ako pomätené. Narástol aj počet vrážd a kriminálnych činov. Mohli frekvencie z tajného radaru pôsobiť hromadne aj na ostatných nezainteresovaných obyvateľov?