Hrôzy druhej svetovej vojny navždy poznačili „starý kontinent“ a azda najväčším mementom ľudskej krutosti boli koncentračné tábory. Nacisti ich na území strednej a východnej Európy zriadili hneď niekoľko a o život tak pripravili obrovské množstvo nevinných ľudí. Jeden z takýchto táborov sa nachádzal aj v nemeckých horách, neďaleko mesta Nordhausen.

Konkrétne išlo o koncentračný tábor Dora-Mittelbau, ktorý sa vyznačoval niekoľkými špecifikami. V prvom rade, pred rokom 1943 neexistoval a za jeho vznikom stáli iné okolnosti, ako tomu bolo pri iných okolitých smrtiacich zariadeniach. Ako špecifikoval portál dora.de, v spomínanom roku 1943 Spojenci fatálnym spôsobom zbombardovali armádne výskumné stredisko Peenemünde.

V tomto stredisku prebiehal tajný výskum rakiet V1 a tiež prvých balistických rakiet Aggregat 4, inak známych aj pod propagandistickým názvom V2. Masívny útok zastavil vývoj a výrobu ničivej zbrane a nacisti sa museli pozerať po alternatívnych riešeniach.

Tajomstvo pod vápencovým kopcom

Pozornosť sa tak uprela na vápencovú horu Kohnstein. Ako uvádzajú viaceré zdroje, počas prvej svetovej vojny sa tu ťažil anhydrit, následkom čoho boli v kopcoch neďaleko mesta Nordhausen vytvorené rôzne banské štôlne. V roku 1935 boli tieto podzemné priestory rozšírené, nakoľko sa tu angažovala štátna spoločnosť zabezpečujúca skladovanie vojenského materiálu. Tej sa do roku 1943 podarilo vybudovať veľkú sieť tunelov a štôlní, celkovo o rozlohe 100-tisíc metrov štvorcových.

Keď bolo Peenemünde spolu s ostatnými dôležitými závodmi v okolí poškodené, padlo rozhodnutie presunúť vývojové a výrobné aktivity práve pod horu Kohnstein. Celá operácia prebehla veľmi rýchlo a už po desiatich dňoch od bombardovania do oblasti smerovali prví väzni z koncentračných táborov, prevažne z neďalekého Buchenwaldu. Nový podtábor dostal pomenovanie Dora.

Úlohou prvej stovky väzňov bolo ešte viac rozšíriť vtedajšie kapacity tunelov a podzemnej siete. Od konca augusta do konca septembra sem z Buchenwaldu prúdili stovky a stovky ďalších väzňov a v Kohnsteine ich tak napokon za necelý mesiac pracovalo už približne 3 000. Je nutné podotknúť, že práve prví pracovníci bojovali so skutočne katastrofálnymi a neľudskými podmienkami.

Väčšina z nich pracovala na ťažkých stavebných a dopravných prácach pri dostavbe podzemného raketového závodu, ktorý neskôr dostal názov Mittelwerk. V súvislosti s touto továrňou sa spájajú aj najväčšie záhady, ktoré dodnes okolo miesta kolujú.