Je autorom jedného z najúspešnejších slovenských podcastov s názvom Mozgová atletika a bol zaradený medzi najvplyvnejších influencerov. Denis Kováč hovorí o témach, ktoré sa dotýkajú nielen jeho, ale aj našich bežných životov a spája ich s podloženými faktami z oblastí, ako sú psychológia či osobný rozvoj. Prezradil nám niekoľko hackov, ktoré môžu pomôcť aj vám.
V rozhovore s Denisom Kováčom sa dozviete aj:
- ako odišiel z korporátu do Kanady;
- prečo sa rozhodol vytvoriť vlastný podcast;
- ako pomohol niektorým ľuďom zmeniť ich životy;
- aké mylné predstavy o vzťahoch máme zo sitkomu Ako som spoznal vašu mamu;
- prečo by sme nemali hľadať „toho pravého“ partnera;
- prečo nemusí byť náš ideál o partnerovi, akého chceme, ten správny;
- či dokážeme pracovať na našej charizme a schopnosti socializácie.
Čo si robil predtým, ako si začal s podcastom?
Ešte počas školy som pracoval v korporáte. Najprv to tam bolo fantastické, lebo sme boli dobrý kolektív. Postupom času som si nabaľoval portfólio, chcel som sa dostať na manažérsku pozíciu, ale moja motivácia začala klesať. A zrazu som sa ocitol v bode, kedy som mal veľa roboty a málo motivácie. Potreboval som zmenu, vrátiť sa k tomu, čo som chcel kedysi — vytvoriť vlastný projekt. Prihlásil som sa do žrebovania o víza do Kanady, a keď ma vybrali z posledných siedmich miest, tak som vedel, že pôjdem.
V Kanade som zistil, že problém nebolo okolie, ale problémom som bol ja. Pri počúvaní nejakého anglického podcastu som si uvedomil, že nič také na Slovensku nie je. Napísal som hneď bratovi a začali sme to riešiť.
Aké sú reakcie ľudí na tvoj podcast?
Niektoré reakcie sú pozitívne, niektoré zas negatívne, ale tak to má byť. No niekedy mi ľudia hovoria fantastické príbehy. Napríklad jeden mladý chalan mi rozprával, že robil elektrikára a vždy po práci si otvorili fľašu a opili sa. Viem si predstaviť, že jeho život by ľahko išiel dolu vodou. Začal ma počúvať a povedal mi, že prestal piť, prihlásil sa na výšku a ide študovať.
Nedávno mi zas prišiel e-mail, ktorý bol veľmi silný, až som mal slzy v očiach. Bol od človeka s obezitou, ktorý narazil na naše video na YouTube a rozhodol sa, že chce znova žiť, lebo už nebol schopný sa príliš hýbať. Začal chodiť na prechádzky, lepšie sa stravovať a motivovali ho k tomu práve moje podcasty. To bolo pre mňa veľmi silné.
Medzi tvoje najúspešnejšie časti podcastu patrí napríklad tá o vzťahoch a dopamíne. Prečo medzi ľuďmi rezonujú práve tieto témy?
Téma vzťahov je niečo, čo vždy musím do podcastu zakomponovať. Riešim ju aj ja a je stredobodom života každého z nás. Socializácia a vzťahy sú niečo, čo je problém každého človeka, alebo z čoho pramenia problémy. Keď sa človek naučí lepšie socializovať a pôsobiť vo vzťahoch, tak to môže mať obrovský dopad na jeho život. Keď bude vedieť lepšie komunikovať so svojím partnerom, bude mať silu viesť s ním ťažké konverzácie alebo odísť zo vzťahu s niekým nekompatibilným.
Práve schopnosti socializácie sa Denis Kováč venuje vo svojej novej knihe s názvom (A)Sociálne prasa s príznačným podtitulom Od trápneho ticha ku charizmatickej primitivite.
„Veľkú časť svojho života som bol asociál a chcel som to zmeniť, no neveril som, že sa to dá. Až mi zrazu jeden kamarát ukázal, že to možné je a prešiel som najväčšou zmenou svojho života. To, kde som dnes, ale aj za svoje úspechy vďačím schopnosti socializácie, komunikácie a schopnosti niekoho zaujať. Je to jeden z najdôležitejších skillov, aké človek môže mať, a preto som sa rozhodol venovať celú knihu len tomuto,“ spomína Denis. Je vyrozprávaná práve prostredníctvom príbehu tohto kamaráta, ktorý sa volá Dárius.
Dárius zažíval vo svojom živote množstvo trápnych situácií, ktoré vám vyčaria úsmevy na tvárach, no zároveň si ho svojím spôsobom obľúbite, pretože možno sa niečo podobné už stalo aj vám. Životy každého z nás sú plné trapasov či chvíľ, kedy sa cítime nekomfortne. Práve v tom vám môže pomôcť Dárius a zmena, ktorou si prešiel.
Jeho príbeh je popretkávaný teoretickými poznatkami podloženými faktami z oblasti psychológie, vedy či odbornej literatúry, pretože dobrou správou je, že sebavedomie, charizmu a schopnosť socializácie nie sú vrodené, ale dokážeme sa v nich zlepšovať, presne ako sa to podarilo aj Dáriusovi.
Knihu (A)Sociálne prasa si môžete kúpiť v kníhkupectvách Martinus či Panta Rhei, alebo v našom e-shope.
Ešte viac ale zaujala ľudí časť podcastu o alkohole.
Epizóda o ňom súvisí aj s tým, prečo som prestal piť a začal abstinovať. Už je to sedem mesiacov. Je o tom, ako alkohol pôsobí na naše telo. Ľudia vedia, aké je to zlé, ale sú otrokmi svojej kultúry — všetko spájame s alkoholom. A to nie je úplne normálne. Alkohol je niečo, čo nám ubližuje, ale my sme čudní vtedy, keď tú látku do seba nedávame. Tak som si povedal, že jedna z mojich misií sa zameria na premenu spoločnosti v tom, aby alkohol nebol u nás taký normalizovaný.
Čo má urobiť človek, ktorý sa dostáva presne do tejto situácie? Čo si robil ty?
Človek, ktorý prestáva piť, musí mať na to v prvom rade dôvod. Pre mňa to bola motivácia dlho sa dožiť a zdravšie žiť. Druhou vecou je, že to obdobie bude aj tak ťažké a najprv sa to zhorší, než kým to bude lepšie. Prvé tri mesiace, všade kde som chodil, sa ma ľudia snažili presvedčiť, že nech si s nimi alkohol dám. Snažil som sa im dať najavo, že je normálne nepiť. Po tých troch mesiacoch si na to zvykli a teraz sa s tým už vôbec nestretávam.
V častiach o vzťahoch spomínaš napríklad aj romantické filmy, knihy či známy sitkom, ktorý nerealisticky ukazuje fungovanie vzťahov. V čom nám môžu komplikovať život?
Ja mám veľmi rád seriál Ako som spoznal vašu mamu, kde je chalan, ktorý stále hľadá „tú pravú“. A keď už má ženu, ktorá je perfektná, len tam necíti pocit, že je tá pravá, tak ide ďalej. Človek si pri tom povie, že asi je to naozaj tak a že pre neho existuje jedna osoba, ktorá tam niekde je. Ale treba si uvedomiť, že to, čo romantické komédie ukazujú, sú prvé mesiace vzťahu, kedy je všetko dokonalé. Potom sú ľudia v realite zmätení, keď zamilovanosť opadne a povedia si, že tak táto osoba asi nie je pre mňa tá pravá. A to isté sa stane pri druhom, treťom, štvrtom partnerovi.
Lenže pravým vysvetlením je typický biochemický proces v našom tele — keď je partner pre nás nový, podnecuje to uvoľňovanie dopamínu. A čím viac ho poznáme, tým je tá odozva menšia. Prechádzame do fázy uvoľňovania iných molekúl a tá už nie je taká vzrušujúca, no má iné benefity. Sú ľudia, ktorí skáču zo vzťahu do vzťahu, pretože partner ich prestane baviť. A to je veľmi ťažký spôsob žitia, pretože nadobudol mylnú predstavu toho, čo by mal byť vzťah z nereálnych filmov a kníh.
Ale to, čo robí toho „pravého“ alebo tú „pravú“, je naše rozhodnutie. Neexistuje totiž človek, ktorý mi bude vyhovovať vo všetkom. Ale keď sa rozhodnem niečo budovať a som ochotný tolerovať isté nedostatky, tak vtedy to môže fungovať. Alebo ešte nereálnejšia úloha je pokúšať sa zmeniť svojho partnera. Kto sa niekedy snažil zmeniť seba, vie, aké to je ťažké.
Aké chyby teda robíme pri hľadaní partnera?
Väčšinou máme v hlave nejaký ideál nášho ideálneho partnera, ale realita je iná. Vždy som si myslel, že potrebujem partnerku ako som ja. Postupom času som si uvedomil, že takýto vzťah by bol utrpením. A toto uvedomenie prišlo možno v mojich 26 rokoch. Dovtedy som žil v úplnom omyle toho, čo vlastne chcem. Tak niekedy je dobré pozrieť sa na to, že či to, čo si reálne myslím, že v partnerovi chcem, je reálne aj to, čo by ma v živote napĺňalo a vytváralo pocit šťastia a bezpečnosti.
Možno niekto, kto je strašne žiarlivý, chce peknú partnerku, ktorá je spoločenská a potom si uvedomí, že to nezvláda. Tak potom to asi nebude najlepší návod na šťastný život.
Téma medziľudských vzťahov dominuje aj v tvojej novej knihe. Ako si k nej pristupoval? Čo chceš, aby čitateľom priniesla?
Napísať knihu bol môj sen, no nemyslel som si, že to bude takto — v mladom veku. Nechcel som, aby to bola ďalšia kniha o osobnom rozvoji, aké už poznáme. Odišiel som na Cyprus, kde som ju plánoval dopísať a vlastne som ju celú prepísal nanovo. Uvedomil som si, že pokiaľ má mať pridanú hodnotu, tak musím urobiť to, čo som urobil v podcaste — dať do nej niečo zo seba, ukázať to reálne aj nepekné zo života. A keď sa to tam bude hodiť, tak k tomu pridám aj teóriu. Čiže najprv som sa viac zameral na samotný príbeh.
Zameriavam sa na časť života, o ktorej som v podcaste nikdy nerozprával z očividných dôvodov — keď si niekto prečíta knižku, tak to pochopí. Rozhodol som sa, že skôr či neskôr o tom budem musieť hovoriť. Pretože to bol dôvod, ako som sa dostal k osobnému rozvoju. Takže tá kniha je o tom, ako sa to stalo vďaka jednému kamošovi. Viedlo k tomu veľa trapasov a utrpenia a on mi to celú tú dobu ukazoval. Vtedy som to nechápal a odsudzoval, preto sa kniha vydestilovala na toto obdobie môjho života.
Nahlásiť chybu v článku