Jeden z prejavov, ktorý je možný pozorovať u Kim Kardashian, je jej hlasový register. Ide o jej prácu z hlasom, ktorý pôsobí na poslucháča vibračne, chrapľavo či až vŕzgajúco. Niečo také pozorujeme aj u delfínov či veľrýb z čeľade delfínovitých.
Nová štúdia publikovaná v časopise Science zistila, že herci či celebrity nie sú jediní, ktorí využívajú moduláciu hlasu na zapôsobenie. Zvieratá z čeľade delfínovité sú tiež schopné vytvárať hlasový register.
Vo videu nižšie je urobený zostrih z videí Kim Kardashian, kde pracuje so svojím hlasom, podobne ako delfíny.
Životne dôležitá funkcia
A kým u ľudí musí byť táto schopnosť natrénovaná, prípadne nie je u každého možná, pri delfínovitých zvieratách ide o dôležitý nástroj, ktorý umožňuje loviť aj v hlbinách oceánu, uvádza Science Alert. Vedci teraz zistili, že na to používajú štruktúru, ktorá sa skrýva v ich nose.
„Práca s hlasovým registrom sa často používa v americkej angličtine. Kim Kardashian, Katy Perry či Scarlet Johannson sú jeho využívaním dobre známe,“ povedal v tlačovej správe Coen Elemans, profesor zvukovej komunikácie a správania na Univerzite v južnom Švédsku a autor štúdie.
Ľudia majú zvyčajne prístup k trom registrom. Vysoko posadenému falzetu, normálnemu hlasu a hrudnému hlasu, ktorý je opisovaný aj v tomto článku.
Analýzou zvukov, ktoré delfínovité zvieratá vydávajú a s ktorými vedci v štúdii pracovali, sa zistilo, že majú veľmi podobnú moduláciu ako ľudia. To im dáva prístup k falzetu, ktorý im umožňuje vytvárať piskľavý zvuk ako aj hlboký hlas. Týmto spôsobom tiež majú schopnosť vytvárať echolokáciu.
Používajú špeciálny vak
Napriek tomu vedci nechápali, ako môžu ten hlas vydávať vo veľkých hĺbkach. Napríklad vorvaň sa dokáže potopiť do hĺbky až troch kilometrov. V takýchto hĺbkach je tlak taký obrovský, že pri naplnených pľúcach by veľryby zahynuli na dekompresiu. Preto presmerujú vzduch priamo do svalov. Ale ako potom dokážu vydávať svoj klikavý hlas?
Peter Teglberg, profesor fyziológie na Aarhuskej univerzite v Dánsku a ďalší autor štúdie, strávili desaťročia štúdiom anatómie delfínov. Využívali trénované delfíny ale skúmali aj vyplavené uhynuté jedince na plážach. Napokon zistili, že delfínovité cicavce dokážu časť vzduchu presmerovať do nosohltanového vaku a ním vydávajú svoj zvuk. Týmto spôsobom obchádzajú pľúca aj hlasivky.
„Tieto zvieratá si vyvinuli nový orgán na produkciu zvuku v nose a nepoužívajú hrtan,“ povedal Elemans. „V podstate si to môžete predstaviť ako balón. Ak ho nafúknete a potom roztiahnete náustok, začne pišťať,“ povedal Teglberg.
„Kým u ľudí môže byť modulácia hlasu do nízkych tónov otravná, u delfínovitých zvierat je to úspešný evolučný príbeh,“ dodáva Elemans.
Nahlásiť chybu v článku