Ľudí vždy fascinuje všetko, čo má predponu „naj“. Najvyššia budova, najvyššia hora, najväčšie zviera, najväčšie mesto. Týchto „naj“ by sme mohli menovať stovky. Keď prídeme po „naj“, ktoré sa týka rýchlosti, tak tu na plnej čiare vyhráva rýchlosť svetla. Ak sa ale bavíme o objektoch vyrobených ľuďmi, tu vstupujeme do veľmi zaujímavej oblasti. A asi vás prekvapí, že mnohí pokladajú za najrýchlejší objekt na svete trochu neobyčajný „dekel“, teda poklop, aký môžete nájsť na ulici, ktorý zakrýva kanál. 

Každému je jasné, že udeliť vysokú rýchlosť  viac ako 200-tisíc kilometrov za hodinu akémusi poklopu, nie je jednoduchá vec. No predsa sa takúto rýchlosť podarilo dosiahnuť pomocou výbuchu atómovej bomby.

Podzemné skúšky v 50. rokoch

Počas druhej svetovej vojny pracovali tí najlepší fyzici na tajnom projekte Manhattan, ktorého cieľom bolo vytvorenie atómovej bomby. To sa aj podarilo a prvý jadrový test s názvom Trinity sa uskutočnil 16. júla 1945 v púšti v Novom Mexiku. Následne boli ďalšie dve atómové bomby s názvami Little Boy a Fat Man zhodené na japonské mestá a boli dôvodom ukončenia 2. svetovej vojny vo svete.

Vývoj jadrových zbraní ale v tomto momente neustal, práve naopak. Rozbehla sa „mašínéria“ s cieľom vyrábať výkonnejšie, efektívnejšie a menšie zariadenia, a to nielen klasické štiepne, ale aj termonukleárne, ktoré využívajú fúziu vodíka na vytvorenie ešte ničivejšej sily.

Súčasťou jadrových testov ale býva aj kontaminácia okolia a rádioaktívny spád. S cieľom obmedziť tento jav sa začali robiť podzemné jadrové testy. A to nás privádza aj už k spomínanému najrýchlejšiemu objektu.

Test Pascal

Dňa 26. júla 1957 vedci vykonali atómový test Pascal A v rámci operácie Plumbbob, ktorá pozostávala z 29 testov jadrových zbraní. Nálož bola spustená do 150-metrovej šachty. Na jej vrchol bol privarený poklop o hmotnosti 900 kilogramov. Niekoľko milisekúnd po odpálení bomby bol poklop odstrelený ako rímska svieca. Portál We Are The Mighty uvádza, že vedcom sa zdala rýchlosť jeho odstrelenia neuveriteľne rýchla a astrofyzik Robert Brownlee navrhol, že by bolo zaujímavé túto rýchlosť zmerať.

O mesiac neskôr nasledoval ďalší test s názvom Pascal B. Opäť bola bomba spustená do 150-metrovej šachty a na jej vrchol bol privarený poklop. Tentoraz ale fyzici rozmiestnili okolo vysokorýchlostné kamery, ktoré zaznamenávali scénu rýchlosťou 1000 snímkov za sekundu, uvádza stránka Space Stack Exchange.

Keď bomba explodovala, jedna kamera zaznamenala letiaci poklop, avšak iba na jednej snímke. Na základe rýchlosti kamery Brownlee vypočítal, že poklop dosiahol rýchlosť 125-tisíc míľ za hodinu (približne 201-tisíc kilometrov za hodinu), čo je viac ako päťnásobok únikovej rýchlosti potrebnej na opustenie Zeme. Pre porovnanie, rakety štartujúce do vesmíru dosahujú rýchlosť na úrovni 27-tisíc kilometrov za hodinu.

Brownlee predpokladal, že poklop vďaka rýchlosti nestihol zhorieť v atmosfére a tento poklop bol prvým ľudským objektom, ktorý sa vôbec dostal do vesmíru, keďže Sovietsky zväz vypustil prvú umelú družicu až o niečo vyše mesiaca neskôr.

Najrýchlejší ľudský objekt?

V tom čase bol poklop skutočne najrýchlejším ľudským objektom, pri ktorom bola zmeraná rýchlosť. A kým aj teraz sa môžete stretnúť s týmto tvrdením na viacerých internetových stránkach, nie je to tak. V roku 2017, k tomuto azda najpovolanejšia agentúra — NASA vytvorila infografiku, na ktorej sú najrýchlejšie ľuďmi vytvorené objekty na svete.

A síce sa v nej nachádza aj poklop z jadrového testu Pascal B, jeho rýchlosť bola neskôr prekonaná viacerými vesmírnymi sondami. Tie vďaka gravitácii vesmírnych telies dosahovali vyššie rýchlosti a momentálnym absolútnym rekordérom je slnečná sonda Parker Solar, ktorá v roku 2021 dosiahla rýchlosť 532-tisíc kilometrov za hodinu, pričom v roku 2025 má dosiahnuť rýchlosť až 690-tisíc kilometrov za hodinu, uvádza Fontech.

Čo sa týka samotného poklopu, predpoklad Brownleeho o tom, že sa dostal až do vesmíru, nie je pravdepodobne správny. Vedci sa momentálne zhodujú na tom, že poklop sa cestou atmosférou vyparil.

Primárnym cieľom podzemného jadrového testu s poklopom nebolo vytvoriť najrýchlejší človekom vytvorený objekt (môžeme to označiť za sekundárny, možno terciárny cieľ), ale nájsť spôsob, ako vykonávať tieto jadrové testy spôsobom, aby rádioaktívne materiály neprenikli na zemský povrch.

Neskôr sa síce prišlo na lepšie spôsoby, ako vykonávať tieto testy, ale „dekel“ z jadrového výbuchu bude už navždy spájaný s dosiahnutím najvyššej rýchlosti objektu vytvoreného ľuďmi.

Pozri aj:

Najspackanejší atmosférický jadrový test: Američania ním ožiarili rybárov a spôsobili ekologickú katastrofu