Koncom apríla sme si pripomenuli smutné 37. výročie od katastrofy, ktorá sa udiala v jadrovej elektrárni v Černobyli. Tento moment sa spája s rôznymi kontroverznými udalosťami, no jeho najtrpkejším svedectvom sú obete, ktoré aj po rokoch znášajú následky ožiarenia. Daily Mirror priniesol napríklad spoveď muža, ktorý síce prežil, no jeho život sa už nikdy nevrátil do normálu.
Prehovoril istý Mykhaylo Khrushchenko, ktorý mal v čase nešťastia 34 rokov. Elektráreň sa nachádzala iba niekoľko kilometrov od jeho domu a ako mnohí ďalší, aj on strávil dlhé dni v oblasti zasiahnutej rádioaktivitou. Navyše bez toho, aby vôbec tušil o možných následkoch. Nielen krátkodobých, ale aj tých trvalých, ktoré ho sprevádzajú aj v starobe.
Navždy poznačené zdravie
Odvtedy prešli roky a ako prezradil, malo to dopad nielen na jeho zdravie, ale aj na zdravie jeho dcéry.
„Je postihnutá väčším množstvom chorôb než ja,“ cituje jeho slová Daily Mirror. Dodáva, že sa z nej stal invalid. Tam to ale neskončilo a jeho iba 23-ročnému vnukovi už teraz vypadávajú zuby a opúchajú kolená.
Khrushchenko sa snažil po výbuchu odviesť svoju dcéru do niekoľko hodín vzdialenej Pryluky. A práve auto, v ktorom cestovali, bolo rádioaktívne, čo podľa jeho teórie na nej zanechalo doživotné následky. V tom momente si však týchto rizík nebol vedomý, v hlave mal len jedno — pomôcť dcére.
Sám musí užívať množstvo liekov. Zdôveril sa, že mu doma zapĺňajú až dva stolíky. Keď má nejaký problém, snaží sa ho pár dní liečiť a potom sa zameria zas na ďalší. Takto to strieda stále dookola.
Výbuch Černobyľa
Pred niekoľkými dňami prešlo už 37 rokov od momentu, kedy v černobyľskej jadrovej elektrárni prišlo k výbuchu na reaktore číslo 4 a nastala tak jedna z najhorších priemyselných katastrof a najhoršia jadrová havária v histórii ľudstva.
Čo sa týka obetí, aj keď sa pôvodne hovorilo o približne 30 mŕtvych ľuďoch a 100 zranených po výbuchu, tieto čísla sú veľmi skreslené. Výsledky sa rátajú na tisíce, dokonca na státisíce obetí, ak sa zahrnú aj obete v dôsledku vystavenia radiácie, u ktorých sa vyvinula rakovina či iné formy ochorení súvisiacich s vystavením žiareniu.
Chyba v Sovietskom zväze, a ešte týkajúca sa aj jadrového zariadenia, bola pre Sovietov niečo nepredstaviteľné. Režim chcel katastrofu pred svetom utajiť. Radiácia sa však z reaktora nebezpečne šírila, až dosiahla švédsku jadrovú elektráreň Forsmark. Pracovníci boli najprv zmätení, keďže zamestnanci, ktorí vychádzali z elektrárne, nemali na sebe radiáciu a tí, ktorí do nej vstupovali, už áno. V prípade problému v jadrovej elektrárni Forsmark by to však malo byť naopak.
Z toho vyplývalo, že radiácia musela pochádzať „zvonku“. Švédi tak informovali celý svet o tom, že sa niekde udiala veľká jadrová havária.
Do boja s neviditeľnou radiáciou sa údajne zapojilo najmenej 600-tisíc ľudí, ktorí čistili okolie elektrárne. Títo ľudia, známi ako likvidátori, boli vystavení obrovským dávkam radiácie. Odhaduje sa, že do 20 rokov od havárie z nich zahynulo až 15 %. Tento fakt treba brať trochu s nadhľadom. Predpokladá sa, že ľudia, ktorí boli vystavení žiareniu v momente explózie reaktora, prijali dávku na priemernej úrovni takej, ako priemerní obyvatelia Hirošimy po zhodení jadrovej bomby. Viac o tejto tragédii sa dozviete v našom staršom článku.
Nahlásiť chybu v článku