Množstvo ľudí sa bojí vystúpiť zo svojej komfortnej zóny a vyskúšať niečo dobrodružné. Mladý Čech, David Drobik, sa však vo svojom živote vybral úplne opačným smerom. Študoval v Anglicku aj Číne, podnikal v San Franciscu, býval v drevenom boxe a dnes je súčasťou úspešného startupu v Los Angeles. 

Do pozornosti ľudí si sa dostal aj vďaka cestovaniu po svete. Kde sa momentálne nachádzaš a čomu sa tam venuješ?

Je to pravda, z Česka som sa odsťahoval po strednej škole. Išiel som na bakalárske štúdium do Londýna a Hong Kongu, neskôr som nastúpil na magisterské štúdium do Šanghaja a potom ešte semester na Taiwane. Magistra som pôvodne prerušil, no o pár rokov som to dokončil. A prerušil som ho z dôvodu, že som si kúpil jednosmernú letenku do San Francisca.

V skratke, zamiloval som sa do jednej ženy, ktorá tam žila. V tej dobe som už pracoval v startupoch. Dávalo mi to teda zmysel. Bol to rok 2015, od tej doby som tam pracoval v technologickej firme, neskôr som s kamarátom založil vlastnú edukatívnu platformu. Potom som sa počas pandémie vrátil na krátky čas do Česka.

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa David Drobik (@daviddrobik)

Teraz sa nachádzam v Los Angeles. Pracujem pre kapitálovú firmu, ktorá investuje do startupov. Budujeme vlastnú komunitu startupistov a snažíme sa priniesť Sillicon Valley do sveta medzi našich ľudí. Naše sídlo sa nachádza vo vile, ktorá patrila Paris Hilton. Žijem tam a pracujem ako operations manager.

Populárnym sa stalo video na YouTube, kde si predstavoval svoje netradičné bývanie v Los Angeles. Ako si sa vôbec dozvedel o fungovaní toho co-livingu?

Príbeh za tým je taký, že jeden známy v LA ten co-living založil a ja som tam býval a zároveň som pre nich pracoval v oblasti prieskumu trhu. Video sa objavilo na YouTube Michala Šopora. Keď som bol v Česku, tak ma pár ľudí zastavilo a pýtalo sa ma, či som ja ten chlapec z krabice.

Ako by si jednoducho definoval koncept co-livingov?

Co-living je komunitné bývanie, kde býva hromada ľudí na jednom mieste. Väčšinou ide o ľudí, ktorí majú spoločné záujmy. Ja som si vyskúšal bývanie v troch takýchto zariadeniach. Jedno bolo v Hollywoode pre ľudí z komunity šoubiznisu, teda herci, speváci, komici, hudobníci. Ďalšie sa zameriavalo na zdravý životný štýl, teda trénerov, inštruktorov jogy atď.

Prenesene sa dá povedať, že si žil v drevenom boxe. Išlo o miesto, kde bol priestor akurát tak na spanie. Čo je vôbec prvým dôvodom, že sa človek rozhodne odísť do takéhoto zariadenia?

Zhrniem to do jedného slova. Z psychologického hľadiska je to o osamelosti. A keď prídete do nového mesta a nikoho nepoznáte, prídete do co-livingu, kde si nájdete kamarátov, partnerku alebo partnera. co-living toto všetko umožňuje.

Samozrejme, človek spí vo veľmi stiesnenom priestore, ale možnosti toho celého prostredia sú bohaté. V priestoroch sú väčšinou posilovne, kiná, coworkingy či plne zariadené kuchyne. O nič sa teda nemusíte starať. Co-living je tiež finančnou voľbou, keďže je to lacnejšie, než bývať vo vlastnom alebo zdieľanom byte.

Ako to vyzeralo v tej komunite? Koľko si tam mal vlastne spolubývajúcich?

Vo Venice, kde vzniklo video, som mal 99 spolubývajúcich. Išlo o štyri radové domy vedľa seba. Bol tam aj vonkajší priestor, na streche bola terasa. Ľudia sa tak mohli rozliezť do rôznych častí toho dá sa povedať campusu. No a bolo to veľmi spoločenské.

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa David Drobik (@daviddrobik)

Večer bola veľká premávka v kuchyni, keďže na jednu pripadalo 25 ľudí. Keď tam býva 100 ľudí, tak sa niečo vždy oslavuje. Približne raz za tri dni bola nejaka oslava narodenín. Niektorí ľudí začnú spolupracovať na startupoch, biznisoch alebo odídu spolu cestovať. Hlavnou myšlienkou je teda prepojenie ľudí, ktorí premýšľajú rovnako.

Aké boli podmienky na vás, ubytovaných? Na koľko ťa vyšiel mesačný nájom v “boxe”?

Tu v Los Angeles som platil 1200 dolárov mesačne. Ak by som chcel nejaký byt, ktorý by mal vyzerať aspoň nejak dôstojne, stál by mesačne minimálne 2 500, možno aj tri až štyri tisíc dolárov. Takže človek čo to aj ušetrí.

Kde si bol počas toho zamestnaný?

Los Angeles je jedno z najdrahších miest na svete. Vtedy som pracoval na part-time v tom co-livingu. Zároveň som rozbiehal vlastný startup, v tej dobe sme zháňali peniaze. Musel som sa vtedy veľmi rýchlo obracať, aby som si dovolil v LA prežiť.

Vtedy sa však stalo niekoľko vecí na čele s pandémiou koronavírusu. Obrovské lockdowny všade na svete aj v LA mi nedávali zmysel, aby som platil tak vysoké výdaje. Vtedy sme zároveň uzavreli dohodu s investorom pre môj startup a chvíľu sme teda s tímom fungovali v Prahe.

Firme, ktorú som založil, sa darí, fungujú asi na 200 školách. Ja som sa zhruba po roku a niekoľkých mesiacoch rozhodol odísť, podiely som predal. Vlastne som zažil totálny pád, vyhorel som a firmu som opustil.

Ako dlho si tam vlastne býval?

V co-livingoch som býval pol roka. Mal som vtedy priateľku v San Diegu, takže som veľa času trávil aj tam.

Je podobné bývanie v zahraničí, alebo teda v USA, bežné?

Nie je to ešte úplne rozšírené, ale rýchlo to rastie. Dnes, kedy sú ľudia „odrezaní“ od sveta, veľa z nich pracuje z domu a to môže spôsobiť, že budú vyhľadávať komunity a co-livingy. Koncept co-livingov však naráža aj na množstvo komplikácií v rôznych reguláciách a štátnej správe, ktorá na tento spôsob fungovania nie je v mnohých ohľadoch pripravená.

Určite si za tú dobu spoznal množstvo zaujímavých ľudí, spomenieš si na niekoho s naozaj zaujímavým príbehom?

Hell yeah! (smiech). Každý, kto tam je, má vlastný príbeh. Bol tam týpek, ktorý vyhral kostarickú verziu Československo má talent. Stretol som baleťáka, ktorý cestoval po celom svete s londýnskym združením baletu.

Množstvo ľudí tam zakladalo svoje startupy. Bol tam muž, ktorý založil BioTech. Aj keď dokázal získať svojej firme 20 miliónov dolárov, stále býval v krabici v co-livingu. Akurát sa rozvádzal a nechcel byť sám, zároveň chcel byť s tými ľuďmi z komunity. Vtipné je, že tí, čo majú startupy, väčšinou makajú z tých svojich drevených boxov.

Neskôr si sa presunul naspäť do Česka, kde si v Prahe založil vlastný coliving. Čo ťa k tomu hlavne viedlo?

Takmer dva roky som bol v Česku. Založil som vlastný co-living v centre Prahy. Mal som tri horné poschodia s krásnymi terasami na strechách. Ako som spomínal, z tých technologických startupov som vyhorel. Potreboval som viac pracovať s ľuďmi a spoznať nových zaujímavých ľudí, to bol hlavný dôvod.

Titulky novín si však zaplnil incidentom, kedy sa v tvojom co-livignu strhla veľká párty plná ľudí. Nič zvláštne, ak by však vtedy nebol tvrdý lockdown spôsobený Covidom.

Môj co-living „preslávila“ Veľkonočná párty v roku 2021. Niektorí ľudia, ktorí tam žili, sa vtedy rozhodli spraviť obrovskú párty. Pozvali dj-a, jeden chalan si z toho urobil dokonca biznis a začal vyberať vstup. Ja som samozrejme o ničom nevedel, Veľkú noc som trávil so svojou rodinou. Čo k tomu dodať.

Prišlo tam asi 20 ozbrojených policajtov so psami, miesto prehľadali, neubytovaných ľudí vyhodili. Ja som to začal s políciou riešiť, ale to som ešte nevedel, že sa ten incident dostal do médií a všetkých večerných novín televízií, ktoré vlastne v Česku existujú, tam začal celý prúser.

Mali sme pred domom celé dni televízne štáby, robili rozhovory so susedmi, snažili sa kontaktovať aj mňa. Dá sa povedať, že to bol jeden z najhorších dní môjho života. Tak som to riešil s políciou. Bol som na výsluchu. Dostal som pokutu asi 10 000 czk, ľudia, ktorí boli na párty, dostali spolu pokutu nejakých 24 000 czk. To nebol až taký problém.

Problém bol, že sme sa dostali do veľkého konfliktu s majiteľom toho domu. Chceli sa nás zbaviť a došlo to do štádia, že sme sa nevedeli dohodnúť. Mal som dve možnosti a to, že co-living presuniem inde, alebo ho zavriem. Napokon som ho uzavrel a začal som opäť sledovať príležitosti v USA.

Po problémoch v Česku si opäť odišiel do zahraničia. Na ako dlho plánuješ ostať odcestovaný?

Chcel som niečo, čo mi bude sedieť, čo ma bude baviť a hlavne, že to budem chcieť robiť dlhodobo. Niekoľko mesiacov mi to zabralo, ale na začiatku roku 2022 som sa skontaktoval so šéfom firmy, dali sme si tri cally a pozval ma, aby som sa pripojil k nim to tímu.

Odsťahoval som sa z Prahy, kúpil si letenku a už na druhý deň som letel do Los Angeles. Pravdepodobne tu ostanem dlho. Je to práca, ktorú beriem vážne a fakt mi sedí. Som nadšený z prostredia, kde žijem. Bývam v obrovskom dome v Beverly Hills, máme bazén, posilovňu, výrivku, terasy s výhľadom na celé LA.

Hlavne, sú to skvelí ľudia. Sú to lídri a profesionáli, ktorí pracovali na vedúcich pozíciách vo firmách ako Google, Uber, Airbnb. Dali sa dohromady, aby založili tento fond. V týždni, kedy sme sa dohodli, naša firma získala 15 miliónov dolárov. Keď som prišiel, bol som desiaty člen tímu, o dva týždne nás bolo už 27. Rastieme neuveriteľným tempom.

Celú túto skúsenosť a cestu teraz natáčam aj na YouTube. Ak vás teda zaujíma startupový život vo vile v Beverly Hills, pozrite sa na môj kanál.

Pozri aj:

Pilotka Boeingu 737 Sandra: Simulátor je náročnejší ako reálne lietadlo, pri spomienke na prvý let…