Aj naše každodenné aktivity, bez ktorých by sme na svete neprežili, negatívne ovplyvňujú klimatické zmeny planéty. Napríklad také prijímanie potravy. Poľnohospodárstvo a následný potravinársky priemysel prispievajú ku klimatickým zmenám, znečisťovaniu ovzdušia a globálnemu otepľovaniu. Dánsko chce do tejto problematiky zapojiť aj širokú verejnosť.
Dánska vláda v utorok diskutovala o návrhu zákona, ktorý by výrobcov potravín i samotné predajne zaväzoval označovať na všetkých potravinových produktoch mieru ich vplyvu na zmeny klímy a životné prostredie. Informovala o tom americká CNN. Dánsko tak chce konečného spotrebiteľa informovať o tom, ako finálny produkt ovplyvní životné prostredie, kým sa dostane na regále supermarketov. Informácie by mali obsahovať napríklad to, koľko vody sa pri jeho výrobe spotrebuje, aké pesticídy boli pri výrobe použité či to, akú uhlíkovú stopu so sebou nesie.
Dánska vláda chce týmto krokom docieliť to, aby ľudia nakupovali zodpovednejšie, poprípade aby verejnosť vytvorila tlak na potravinársky priemysel, ktorý by mohol svoje postupy pretransformovať na udržateľnejšie. Vládny návrh podporuje aj Dánska rada pre poľnohospodárstvo a výživu. „Každý vie, že potravinársky priemysel ovplyvňuje klimatické zmeny, no ak by aj zvyšok sveta produkoval potraviny tak ako my v Dánsku, svet by bol lepším miestom,“ hovorí Morten Høyer, riaditeľ spomínanej inštitúcie.
Dánsko s Európskou úniou spolupracuje na návrhu takýchto označení už desaťročie, formálny návrh však v krajine prišiel len v tomto období. „Naším cieľom je vytvoriť presné označenie, ktoré by poskytovalo všetky potrebné informácie. Sójové mäso či tofu by tak napríklad obsahovalo informácie o vplyve pestovania sóje na životné prostredie v Južnej Amerike. Takéto veci je veľmi náročné vypočítať, preto nás čaká poriadne ťažká úloha,“ uviedol Høyer pre CNN.
Poľnohospodárstvo a živočíšna výroba patria medzi veľmi významné odvetvia, ktoré prispievajú ku klimatickým zmenám. Poľnohospodárstvo je zodpovedné za približne 9% svetových emisií, živočíšna výroba až za 22%. Medzi potraviny s najväčšou uhlíkovou stopou pritom patria napríklad káva, kakao či čaj, cukor, syry ale i výrobky z hovädzieho mäsa. Veľkým problémom pri pestovaní spomínanej sóje je odlesňovanie Amazonského pralesu.
Nahlásiť chybu v článku