Slnko dodáva našej Zemi životodarnú energiu v podobe tepla a svetla a bez neho by život, ako ho poznáme, na našej planéte existovať nemohol. Slnko však našu Zem dokáže aj ohroziť silnými elektrickými výbojmi, ktoré síce nie sú nebezpečné pre život, ale pre našu citlivú elektroniku.
Zem nás chráni
Pravdou je, že Zem je bombardovaná prúdom energetických častíc známych ako slnečný vietor neustále. Magnetický štít Zeme však bráni v tom, aby prenikal k povrchu planéty a po štíte sa kĺže až k pólom, kde je možné vďaka tomu pozorovať polárnu žiaru.
Avšak, niekedy, zhruba raz za jedno storočie, je energetický tok zo slnečnej búrky taký silný, že môže pre náš moderný svet znamenať katastrofu, uvádza nový vedecký dokument z Kalifornskej univerzity, na ktorý sa pozrel portál Science Alert. Text zatiaľ nebol recenzovaný, a tak ešte môžu byť voči nemu vznesené pripomienky, no v stručnosti uvádza, že silná slnečná búrka môže našu spoločnosť uvrhnúť do „internetovej apokalypsy“.
Naposledy v 1989
„Pandémia bola spúšťačom toho, prečo som začal uvažovať o tomto probléme. Ani pri nej neexistoval žiadny protokol, ktorý by problém účinne riešil a tu je to rovnaké,“ tvrdí autorka dokumentu a odborná asistentka Sangeetha Abdu Jyothi pre portál Wired.
Časť problému podľa autorky súvisí s tým, že extrémne solárne búrky sú zriedkavé a pravdepodobnosť, že sa vyskytne jedna za desaťročie, je maximálne 12 percent. V novodobej histórii sa udiali iba dvakrát, a to v rokoch 1859 a 1921. Vtedy boli poškodené telegrafické drôty a polárnu žiaru bolo vidieť aj v blízkosti rovníka. Menšia búrka, ktorá sa vyskytla v roku 1989 spôsobila, že na 9 hodín vypadla elektrina v celej kanadskej provincii Quebec.
Od roku 1989 sa ale celé ľudstvo stalo doslova závislé od globálneho internetu a dopady veľkej geomagnetickej búrky na túto novú infraštruktúru nie sú pripravené.
Dobré aj zlé správy
Dobrou správou je, že lokálne a regionálne optické siete sú vystavené nízkemu riziku poškodenia, keďže samotné optické káble nie sú podľa článku ovplyvňované týmito výbojmi.
Horšie to je ale pri dlhých podmorských kábloch, ktoré spájajú kontinenty. Tie majú zosilňovače umiestňované približne každých 50 až 150 kilometrov. Tieto zosilňovače sú ale citlivé a ak sa jeden kvôli výbojom poškodí, celé jedno prepojenie sa zastaví.
Ak ich naraz zlyhá viacero, môže sa tak globálny internet narušiť a obmedzí sa na kontinenty. Riziku sú v tomto prípade vystavené krajiny bližšie k pólu a medzi ne patrí aj USA.
Je ťažké predpovedať, ako dlho by trvala oprava infraštruktúry, no podľa autorky by to mohli byť týždne až mesiace. To by mohlo výrazne ovplyvniť milióny ľudí.
„Ekonomický dopad výpadku internetu na jeden deň v USA je odhadovaný na viac ako 7 miliárd dolárov,“ píše autorka v dokumente a pýta sa, ako by sa to odrazilo na ekonomike, ak by nefungoval týždne či mesiace?
Podľa nej by operátori sietí mali budovať viac podzemných záložných káblov a prepojenia v nižších zemepisných šírkach, ktoré by výbojom mali odolávať lepšie.
Nahlásiť chybu v článku