Pravdepodobne ste o nej nikdy nepočuli, no aj tak by bola škoda o ňu prísť. Reč je o vzácnom druhu korytnačky, ktorá žije len na rieke Mary v austrálskom Queenslande. Tento druh sa vyznačuje viacerými zvláštnosťami. Dnes je z neho však ohrozený druh.
Táto korytnačka sa len nedávno dostala do zoznamu ohrozených plazov, ktorým hrozí vyhynutie. Vedci apelujú za záchranu Mary, pretože je naozaj jedinečným druhom. Má netradičný vzhľad, za ktorý môže nielen zelený chumáč rias, ktorý jej dodáva šmrnc, ale i výrastok pod čeľusťou. Paradoxne, práve netradičný vzhľad tejto unikátnej korytnačky môže za to, že je z nej dnes ohrozený druh.
Stal sa z nej domáci miláčik
Keďže Mary sa naozaj líšila vzhľadom od ostatných korytnačiek, stala sa obľúbeným úlovkom nielen zberateľov ale aj rodičov, ktorí ich kupovali pre svoje deti. Im sa však mimo rieky Mary bohvieako nedarilo. Aby toho nebolo málo, Mary je endemickým druhom, ktorý je nerád vytrhnutý zo svojho prirodzeného prostredia.
Tieto korytnačky dokážu pod vodou vďaka vzduchovým mechúrom vydržať až tri dni, no i to je málo na to, aby sa uchránili pred zberateľmi, ktorí ich v 60-tych a 70-tych rokoch minulého storočia lovili vo veľkom. Počas tejto dekády ich každý rok končilo približne 10-tisíc v obchodoch so zvieratami. To zákonite viedlo k rapídnemu zníženiu ich počtu.
Druh vodnej korytnačky Mary ma i ďalšiu zvláštnosť. Prakticky dýcha pohlavnými orgánmi, čo dokáže naozaj len málokto. Dnes sa však Mary nachádza na 30. mieste zo sto-miestneho rebríčka ohrozených plazov. Ak sa nepodniknú kroky pre jej záchranu, môžeme očakávať, že bude rapídne stúpať po rebríčku, čo v tomto prípade rozhodne nie je dôvod na radosť.
Plazy sú na pokraji záujmu
Rikki Gumbs, ktorý je koordinátorom projektu na záchranu plazov tvrdí, že plazy sú na tom oveľa horšie v porovnaní s cicavcami. Podľa neho všetci najprv zachraňujú nosorožce, žirafy či ostatné cicavce, avšak plazom sa nedostáva taká pozornosť. Pravdou je, že i oni majú svoje miesto na Zemi. Čím viac druhov sa nám podarí zachrániť, tým lepšie pre nás.
theguardian.com
Nahlásiť chybu v článku