Festival Colours of Ostrava sa po organizačnej a produkčnej stránke podobá skôr na západoeurópske festivaly, než na to, čo bežne počas festivalovej sezóny zažívame u nás. Aj preto predstavoval akýsi míľnik v našich festivalových zážitkoch. Prišli sme, videli sme, nezabudneme.

Celý festival trval krásne štyri dni, poďme teda po poriadku. Premiérovo začal už v stredu, pretože na rozdiel od minulých rokov sa organizátori rozhodli posunúť začiatok o deň skôr, aby aj tí, ktorí do Ostravy cestujú zďaleka, nemuseli festival opúšťať predčasne.

Prvý deň negatívne poznačili dlhé rady pri vstupe a niekoľkohodinové čakanie pred hlavnou bránou. Mnohí sa tešili na koncert Birdy, ktorá svoju šou odpálila na hlavnom stagei, no kvôli státiu v rade si ju ani neužili. Keďže v našom prípade time-management nefunguje takmer nikdy, nestihli sme prísť načas, aby sme ten chaos videli a už vôbec nie tak, aby sme stihli jej vystúpenie. Z pochvalných rečí návštevníkov však súdime, že tí, ktorí prišli načas, sa skvelo zabávali. Našťastie, pri prvých tónoch Alt-J sme už vchádzali do bývalého areálu hutí, dolov a železiarní Dolní Vítkovice a mohli sme si ich minimalistické no dokonale nasýtené prevedenie užiť. Pod pódiom ich tóny hltali tisíce ľudí a pri hitoch ako Matilda či Taro sa do rytmu vlnili takmer všetci.

Potom to prišlo – pre mnohých headliner celého festivalu, Imagine Dragons osobne. Spevák sa však hneď v úvode ospravedlnil za problémy s hlasivkami, no so spevom nakoniec žiadny problém nebol, diváci to ťahali aj za neho. To, že z nich násťročné slečny padali do kolien zrejme nemusíme hlbšie opisovať. Dostali však aj staršiu generáciu, pretože publikum vytvorilo dokonalú kulisu pre ich najväčšie hity.

Štvrtok už, našťastie, taký hektický nebol. Po príchode do areálu v poludňajších hodinách sme okamžite začali objavovať všetko, čo ponúka. Organizátori to vymysleli skutočne dobre, pretože návštevníci svoj voľný čas nemuseli vypĺňať len pri stánkoch s pivom či rýchlym občerstvením. Našli sme mnoho oddychových zón s pripojením na wifi (ach, tá moderná doba), stany, v ktorých sme mohli napodobňovať tanečné kreácie animátora, design zónu, kde sa dala okrem netradičných kúskov oblečenia nájsť aj ručná výroba šperkov či upravených platní. Nechýbal bazénik (nielen pre deti), workshopy napríklad aj Českej televízie, malé „mestečko“ Jack Daniel’s, pirátska loď Captain Morgan, no hlavne dokopy až 20 stageov.

Line-up však za predchádzajúcim dňom nezaostával a Američanka LP či Norah Jones dav priam elektrizovali. Spievala celá Ostrava a možno sa pridalo aj okolie.

Nečakaným prekvapením rozhodne bol Faada Freddy, ktorý je zmesou gospelu, soulu, reggae, popu a hip-hopu. Nenechajte sa však zmiasť, všetky zvukové efekty sú vytvárané len hlasom, beaboxerom a akýmsi perkusionistom, ktorý namiesto bubna používal vlastnú hruď.

Piatok sa v mnohom od minulého dňa nelíšil, možno len v tom, že sme na wafle čakali hodinu po tom, čo sme po polhodine vzdali prehliadku veže Bolt Tower, z ktorej je možné si užiť výhľad na celý areál. Prechádzali sme stánky, obzerali budovy a s nadšením si hovorili, že tu sa už len tak ľahko nestratíme, veď to tu už poznáme. Asi o 10 sekúnd neskôr sme zahli za roh, po čom nasledovali slová: „Tu sme ešte neboli.“ Práve jedinečnosť celého priestranstva je to, kvôli čomu by sme sa o rok opäť vrátili bez ohľadu na to, aké kapely sa predstavia. Deň doslova zaklincovali rockeri z Midnight Oil s ich legendárnymi hitmi Beds Are Burning či The Dead Heart a elektronická hudba v podaní Moderatu.

Skôr, než sme sa nazdali, prišlo ráno posledného dňa a my sme sa snažili nasať posledné zvyšky nezabudnuteľnej atmosféry. Podarilo sa nám pokoriť aj „čakací rad“ na Bolt Tower a prezreli sme aj tie najmenšie zákutia areálu, ktoré nám ušli. Ohromné teplo nás však popoludní doslova priklincovalo. Jediné, na čo sme sa zmohli, bolo sedieť v tieni a „vydychovať“.

Zrejme sme neboli jediní, počas viacerých koncertov boli ľudia roztrúsení v tieňoch najbližších stromov. Všetka česť skalným, ktorým v dokonalom zážitku nebránilo nič, ani silná búrka, ktorá začala tesne pred koncertom Jamiroquai, predposledným vyvrcholením festivalu. Im však na hlavnom stagei rozohrial publikum Afro Celt Sound System – skupina, v ktorej sa mieša tradičná írska hudba s tou africkou. V mnohých piesňach ani nespievali, no k hudbe a černošskej tanečnici na pódiu sme ani nič viac nepotrebovali.

Po búrke však konečne vyšli na stage aj Jamiroquai a spolu s Justice, ktorí hrali po polnoci, ukončili jeden z najlepších festivalov, na akých sme kedy boli. Snáď sem o rok zablúdime znovu.

Pozri aj: V programe festivalu The Legits Blast nebudú chýbať tradičné tanečné súboje, párty, či koncerty