Výskum viedla skupina epidemiológov z Harvard Medical School.
Ako informuje portál IFL Science, tím vedcov skúmal užívanie antibiotík a venoval sa tomu, k akým reakciám dochádza v črevách a v mozgu. Na výskume sa podieľalo 14 542 žien v strednom veku – a výsledky naznačujú hneď niekoľko vedľajších účinkov na funkciu mozgu.
Horšie skóre poznania, učenia, pracovnej pamäte či pozornosti
Čo sa týka skúmania toho, aký vplyv má črevný mikrobióm na funkciu mozgu, v minulosti sme videli hneď niekoľko štúdií, ktoré sa tejto téme venovali.
„Podľa všetkého naša štúdia predstavuje prvú veľkú štúdiu chronického dlhodobého užívania antibiotík,“ píšu vedci.
Ako informujú vo svojom príspevku, antibiotiká môžu vplývať na funkciu mozgu veľmi negatívne: „V kohorte (dlhodobý výskumný projekt chronických chorôb s názvom Nurses´ Health Study) viac ako 14-tisíc žien sme pozorovali, že užívanie antibiotík v strednom veku bolo významne spojené s následnými horšími skóre poznania, učenia, pracovnej pamäte, psychomotorickej rýchlosti a pozornosti.“
Ženy v cieľovej skupine pritom antibiotiká užívali dlhodobo pre problémy a choroby s dýchacími cestami, problémami so zubami, akné či infekciami močových ciest.
Podľa údajov úroveň poklesu mozgovej funkcie predstavuje ekvivalent troch až štyroch rokov normálneho starnutia. Kognitívne schopnosti pritom vedci hodnotili v priemere sedem rokov po začiatku užívania antibiotík formou online testov, v ktorých účastníci plnili štyri rôzne úlohy zamerané na kognitívnu výkonnosť.
Vedci pritom dodávajú, že výsledky testov pretrvávali aj po vylúčení potenciálne mätúcich faktorov. Nedá sa ale vylúčiť, že okrem samotných antibiotík môžu za pokles kognitívnych schopností aj samotné chronické choroby, ktorými participantky trpeli.
„Podľa predchádzajúcich štúdií vieme, že antibiotiká majú veľký vplyv na črevný mikrobióm – predchádzajúce štúdie naznačujú, že zmeny je vidieť aj po dvoch či štyroch rokoch po ukončení užívania. Spojenie s mozgom je teda pravdepodobné,“ uzatvárajú vedci.
Nahlásiť chybu v článku