Ako píše portál The Independent, pred 66 miliardami rokov to bol deň ako ktorýkoľvek iný. Rozdiel bol v tom, že planétu v tom čase brázdili obrovské stvorenia, dinosaury, ani netušiace, aký krutý koniec ich čaká už čoskoro.

Po našej planéte chodili 180 miliónov rokov

Mäsožravce, bylinožravce, 40 metrov vysoké stvorenia chodiace po planinách či operence také veľké, že zatienili Slnko. Dinosaury najrôznejších druhov si spokojne a šťastne nažívali na našej planéte dlhých 180 miliónov rokov, až kým jedného dňa Zem nezasiahol asteroid. Asteroid dopadol v oblasti dnešného Mexika a jeho sila sa rovnala sile 10 miliárd atómových bômb, aké sa využívali za čias druhej svetovej vojny. Dinosaury, ktoré nezahynuli následkom dopadu meteoritu, nečakal pekný osud.

Plamene a ľad

Následkom dopadu horeli lesy s rozlohou tisícok kilometrov, pobrežia zaplavovalo jedno tsunami za druhým a do atmosféry sa uvoľnilo také množstvo síry, že slnečné lúče nemali šancu preniknúť k povrchu a napokon nastala doba ľadová. Dinosaury, ktoré nezahynuli v plameňoch teda neskôr zamrzli a tieto udalosti vyhladili 75 percent života na Zemi.

Vzhľadom na to, že z tej doby nebolo možné zachovať záznamy o tom, čo sa v ére dinosaurov udialo, vedci skôr len teoretizujú. Tímu z univerzity v Austine sa však podarilo získať dôkazy. A to zo skál, ktoré vyplnili kráter do 24 hodín po dopade meteoritu.

Nové formy života

V časopise Proceedings of the National Academy of Sciences bola publikovaná štúdia, ktorá hovorí, že mnohí sa nazdávajú, že po náraze život jednoducho zmizol z povrchu Zeme. Tak to však nie je. Mnoho dinosaurov síce zomrelo okamžite, mnohé však ešte nejaký čas žili. Okrem toho, v oblasti okolo krátera sa život spamätal pomerne rýchlo a vytvárali sa nové, prispôsobené formy existencie.

Po dopade meteoritu totiž kráter neostal nedotknutý. Spomínané vlny tsunami sem v priebehu jediného dňa naplavili až 130 metrov materiálu. Ide o najrýchlejší zaznamenaný proces vzniku nových nánosov horniny a vďaka nim môžu vedci skúmať dopad meteoritu a život po ňom krok po kroku, minútu po minúte.

Globálne ochladenie

Ako sme spomínali, zaujímavým zistením je fakt, že v samotnom jadre krátera sa nenachádzala síra, napriek tomu, že okolité kamene sú na ňu bohaté. Práve tento jav je dôkazom toho, že meteorit spôsobil, že sa síra prítomná na mieste dopadu vyparila do atmosféry a spôsobila globálne ochladenie. Odhaduje sa, že celkovo sa do atmosféry dostalo približne 325 miliárd metrických ton síry.

Záver teda znie, že príčinou vyhynutia väčšiny života na Zemi nebol samotný meteorit, ale zmeny, ktoré spôsobila síra uvoľnená do atmosféry.

Independent