Tisícky ľudí museli opustiť svoje domovy, mnoho ľudí prišlo o život a z Pripjate sa stalo mesto duchov. Pri explózii štvrtého reaktora došlo k jednému z najväčších nešťastí v histórii. Donedávna sa tvrdilo, že príčinou bolo zlyhanie ľudského faktora. Za všetkým bol údajne zlý návrh reaktora a nedostatočné zaistenie bezpečného chodu. Štvrtý reaktor údajne vôbec nemal byť v prevádzke.

Očití svedkovia tvrdia, že nastali dve explózie. Jedna z nich bola zapríčinená vysokým výkonom v reaktore a parou, ktorej tlak bol natoľko silný, že odletel kryt reaktora. Do atmosféry sa uvoľnilo veľké množstvo rádioaktívnych častíc. O niekoľko sekúnd neskôr nastala druhá explózia. Najnovšia analýza, ktorú vykonal Lars-Erik De Geer z univerzity v Štokholme však tvrdí, že prvá bola nukleárna explózia. Ak je toto tvrdenie pravdivé, vyvracia sa tým doterajšia teória, že taká nukleárna explózia nemôže nastať.

Po výbuchu sa do vzduchu vzniesol rádioaktívny mrak a rozšíril sa až nad územie Európy. V roku 1986 len 4 dni po výbuchu výskumníci z leningradského Inštitútu radiácie zistili, že radiácia sa vo forme izotopov xenónu dostala v Rusku až k mestu Čerepovec, ktoré je vzdialené 370 kilometrov severne od Moskvy a tisíc kilometrov severne od Černobyľu.

De Geer však tvrdí, že Čerepovec je mimo zóny, ktorú by mala radiácia zasiahnuť. Ak by však ako prvá nastala nukleárna explózia a až potom tá parná, tlak by bol natoľko silný, že častice by sa dostali až do výšky viac ako tri kilometre a vplyvy počasia by následne mohli radiáciu odviať až nad oblasť mesta Čerepovec.

Okrem toho, prieskum reaktora ukázal, že explózia roztavila dva metre hrubý kovový plát nachádzajúci sa pod jadrom, čo by výskumníci taktiež pripísali skôr na vrub nukleárnej explózii a nie parnej. V ostatných častiach jadra ostali pláty takmer nedotknuté, posunuli sa však takmer až o štyri metre nižšie, čo mohla zapríčiniť parná explózia. Ďalším dôkazom je svedectvo miestneho rybára, ktorý tvrdil, že pri prvej explózii videl modrý záblesk, čo opäť nasvedčuje nukleárnu explóziu.

Nech už to bolo akokoľvek, je pravdepodobné, že presnú verziu udalostí sa už nikdy nedozvieme. Isté však je, že od tých čias sa urobilo množstvo opatrení, aby sa podobné nešťastie už nikdy nezopakovalo. Načo je vôbec dobré takéto informácie vedieť? De Geer objasňuje, že nám to umožňuje lepšie pochopiť, čo sa vlastne stalo a predísť tomu v budúcnosti. Vždy sa je čo učiť.

Pozri aj: Bola by svetovou jednotkou. Takto by to vyzeralo, keby bola Európska únia jedným štátom

sciencealert, dailymail