Obyvatelia Mjanmarska sa ráno začali budiť do rušného dňa. Agentúra AP konštatovala, že v krajine prebieha vojenský prevrat po tom, čo armáda skoro ráno miestneho času zadržala de facto premiérku Aun Schan Su Ťij a ďalších popredných predstaviteľov jej vládnucej strany Národná liga za demokraciu (NLD).
Premiérka aj prezident
„Chcem povedať našim občanom, aby nereagovali unáhlene a konali v súlade so zákonom,“ uviedol hovorca pre agentúru Reuters. Dodal, že predpokladá, že aj on bude zadržaný.
Okrem premiérky Su Ťij bol zadržaný aj mjanmarský prezident Win Mjin. Zadržanie predstaviteľov NLD je vyvrcholením stupňujúceho sa napätia medzi civilnou vládou a vplyvnou armádou. Tá poukazuje na rozsiahle nezrovnalosti v novembrových voľbách, v ktorých NLD získala 396 kresiel v 476-miestnom parlamente.
Podľa BBC sa v uliciach hlavného mesta Nepjito a bývalej metropoly Rangún pohybujú vojaci.
50 rokov vlády vojenskej junty
V Mjanmarsku sa iba pred desaťročím skončila takmer 50-ročná vláda vojenskej junty; krajina sa riadi ústavou navrhnutou juntou v roku 2008, ktorá delí moc medzi civilnú vládu a generálov. Pre armádu je vyhradených 25 percent z celkového počtu kresiel a niekoľko kľúčových ministerských pozícií.
Voľby z 8. novembra 2020 boli len druhé od skončenia vojenskej diktatúry v roku 2011. Armáda však ich výsledok spochybnila a na najvyšší súd podala sťažnosti na prezidenta krajiny a predsedu volebnej komisie. Tá obvinenia z podvodov minulý týždeň odmietla.
Obavy z prevratu v posledných dňoch rástli
Obavy z vojenského prevratu vzrástli po tom, ako hlavný veliteľ armády Min Aun Hlain v stredu uviedol, že ústava by sa mohla za určitých okolností „zrušiť“, ak sa zákony nebudú dodržiavať. V sobotu však armáda poprela, že by hrozila prevratom a obvinila nemenované organizácie a médiá zo skresľovania svojho postoja a vytrhnutia generálových slov z kontextu, píše AP. V nedeľu tento postoj zopakovala, no tentoraz obvinila z jeho dezintrepretácie nešpecifikované zahraničné veľvyslanectvá.
Vzdorujte prevratu
Na facebookovej stránke premiérky Aun Schan Su Ťij sa píše, že kroky armády sú neoprávnené a sú v rozpore s ústavou a vôľou voličov. Vyzýva v ňom obyvateľov krajiny, aby sa postavili proti pondelkovému „prevratu“ a proti akémukoľvek návratu k „vojenskej diktatúre“. Podľa agentúry AP zatiaľ nebolo možné potvrdiť, kto správu zverejnil, keďže členovia NLD neprijímali telefónne hovory.
Výnimočný stav
Mjanmarská televízia, ktorú vlastnia ozbrojené sily, v pondelok informovala, že armáda vyhlásila v pondelok v Mjanmarsku výnimočný stav, ktorý bude trvať jeden rok. Moc v krajine prevzal jej hlavný veliteľ, generál Min Aun Hlain.
Podľa vyhlásenia armády je tento krok potrebný na zachovanie „stability“ štátu. Armáda zároveň obvinila volebnú komisiu, že sa nezaoberala „obrovskými nezrovnalosťami“, ku ktorým došlo vo vlaňajších novembrových voľbách.
Dôvodom prevzatia moci armádou je podľa vyhlásenia ozbrojených síl čiastočne zlyhanie vlády v reakcii na tvrdenia armády o podvodoch vo voľbách z novembra minulého roku a neschopnosť odložiť voľby kvôli kríze vyvolanej pandémiou koronavírusu.
Mjanmarská armáda vyhlásila, že po uplynutí ročného výnimočného stavu v krajine usporiada nové voľby a odovzdá moc ich víťazovi.
Svet reaguje na prevrat
„USA sú proti každému pokusu zmeniť výsledok nedávnych volieb alebo zamedziť prechodu Mjanmarska k demokracii a zasiahnu voči zodpovedným osobám, ak tieto kroky neodvolajú,“ cituje agentúra AFP z vyhlásenia hovorkyne Bieleho domu Jen Psakiovej.
Podľa amerického ministra zahraničných vecí Antonyho Blinkena musí armáda „rešpektovať vôľu obyvateľov Mjanmarska, ktorú vyjadrili 8. novembra v demokratických voľbách „. „Spojené štáty stoja pri obyvateľoch Mjanmarska v ich snahách o demokraciu, slobodu, mier a rozvoj,“ uviedol ďalej Blinken s tým, že americký prezident Joe Biden bol o najnovšej situácii v Mjanmarsku informovaný.
Predseda Európskej rady Charles Michel a britský premiér Boris Johnson udalosti v Mjanmarsku rázne odsúdili a vyzvali tamojšiu armádu, aby prepustila všetkých neprávom zadržaných ľudí.
„Dôrazne odsudzujem puč v Mjanmarsku a vyzývam armádu, aby prepustila všetkých ľudí, ktorí boli nezákonné zadržaní počas razií po celej krajine,“ napísal Michel na sociálnej sieti Twitter. „Výsledky volieb musia byť rešpektované a musí sa obnoviť demokratický proces,“ dodal. Rovnaký postoj zaujali aj šéf diplomacie EÚ Josep Borrell a predsedníčka Európskej Komisie (EK) Ursula von der Leyenová.
Čínske ministerstvo zahraničných vecí prevrat v Mjanmarsku priamo neodsúdilo, ale vyjadrilo nádej, že sa „sa podarí konflikt (v tejto krajine) vyriešiť v ústavnom a právnom rámci, ktorý zaisťuje politickú a sociálnu stabilitu“.
Generálny tajomník OSN António Guterres podľa svojho hovorcu Stephana Dujarrica „dôrazne odsudzuje“ zadržanie de facto premiérky Aun Schan Su Ťij, prezidenta Win Mjina a ďalších politikov, ku ktorému došlo v deň ustanovujúceho zasadnutia nového mjanmarského parlamentu. „Tento vývoj predstavuje vážnu ranu pre demokratické reformy v Mjanmarsku,“ konštatoval Dujarric.
Čína v súvislosti so situáciou v Mjanmarsku, niekdajšej Barme, vyzvala zúčastnené strany na vyriešenie vzájomných nezhôd. Informovala o tom agentúra AFP.
Bezpečnostná rada OSN sa plánovala vo štvrtok zaoberať Mjanmarskom na zasadaní, na ktorom mala byť prítomná aj osobitná vyslankyňa OSN pre túto krajinu, Christine Schranerová Burgenerová. Toto zasadnutie by sa teraz mohlo vzhľadom na najnovší vývoj uskutočniť skôr, uviedol nemenovaný diplomat pre agentúru AFP.
Zadržaná nositeľka Nobelovej ceny za mier
Aun Schan Su Ťij je prodemokratická aktivista a politička. V anglickom Oxforde študovala filozofiu, prírodné vedy a ekonómiu. Do Mjanmarska sa vrátila v roku 1988, kde sa starala o svoju chorú matku. V tom roku zomrel generál a vodca vládnucej socialistickej strany, čo viedlo k masovým demonštráciám za demokratizáciu. Demonštrácie boli násilne potlačené a moc prevzala vojenská junta. Su Ťij vstúpila do politiky, aby pomohla demokratizačnému procesu. Vládnuca vojenská junta ju ale v roku 1989 uvrhla do domáceho väzenia. Bola jej ponúknutá sloboda, ak odíde z krajiny – Su Ťij to však odmietla.
V roku 1990 junta vyhlásila voľby, v ktorých strana Národná Liga pre demokraciu vedená Su Ťij vyhrala. Výsledky ale junta vyhlásila za neplatné.
V roku 1991 jej bola udelená Nobelova cena za mier a finančnú cenu v hodnote 1,3 milióna dolárov Su Ťij použila na založenie zdravotnej a vzdelávacej nadácie pre ľud.
Po štyroch rokoch bola prepustená z domáceho väzenia, do ktorého bola neskôr opäť uvrhnutá. V ďalších rokoch žila čiastočne slobodne, zvyčajne však pod dozorom junty.
V novembri 2015 vyhrala voľby a stala sa neoficiálnou hlavou štátu. V roku 2017 obhajovala postup armády pri vykonávaní etnických čistiek voči moslimskej menšine Rohingov.
Na základe toho jej bola minulý rok odobraná Sacharova cena, ktorú získala od Európskeho parlamentu v roku 1990.
Nahlásiť chybu v článku