Juhokórejský prezident Jun Sok-jol v utorok 3. decembra 2024 vyhlásil „mimoriadne stanné právo“. Len o niekoľko hodín neskôr bolo zrušené parlamentom. Krajina sa aktuálne zmieta v chaose, v uliciach sa schádzajú demonštranti. Kým jedna skupina z nich podporuje suspendovaného Jun Sok-jola, tá druhá, ktorú tvoria zväčša mladí ľudia, je za jeho uväznenie.
Súd v Soule pritom ešte v utorok 31. decembra schválil žiadosť juhokórejského vyšetrovacieho tímu o vydanie zatýkacieho rozkazu za vyhlásenie stanného práva, podozrenie, že sa dopustil vzbury, alebo za zneužitie právomoci. Jun Sok-jol sa tak stal prvým úradujúcim prezidentom Južnej Kórey, ktorému hrozí zatknutie, po ktorom navyše môže prísť doživotné väzenie alebo trest smrti, upozorňuje TASR.
Čo sa deje?
Jun Sok-jol vyhlásil stanné právo 3. decembra 2024. Stalo sa tak prvýkrát od demokratizácie Južnej Kórey v roku 1987. Stanné právo bolo naposledy v krajine vyhlásené v roku 1979.
Ako pripomína britská BBC, prezident svoje rozhodnutie odôvodnil snahou o uchránenie ústavného poriadku. Spomenul tiež protištátne aktivity opozície, ktorými ochromila parlament a hrozbu zo strany Severnej Kórey.
Na základe rozhodnutia Jun Sok-jola prevzalo vojenské velenie viacero právomocí, bol vydaný dekrét, ktorý zakázal všetky politické aktivity, a to vrátane činnosti politických strán alebo organizovania demonštrácií. Vojenské jednotky vstúpili do areálu Národného zhromaždenia a snažili sa vstúpil do hlavnej budovy parlamentu.
Prezidentove kroky odsúdila nielen opozícia, ale aj líder jeho vlastnej strany, konzervatívnej Ľudovej strany. O niekoľko hodín neskôr bolo stanné právo zrušené parlamentom, a to 190 hlasmi z 300. Líder opozície Lee Jae-myung (Demokratická strana) vyzval občanov krajiny, aby vyšli do ulíc.
Tisíce ľudí nasledovali jeho slová a pred parlamentom kričali „žiadne stanné právo“, či „zrušte diktatúru“. Žiadali tiež, aby bol prezident obžalovaný. Prieskumy ukázali, že ho až tri štvrtiny Juhokórejčanov chcú vidieť odísť z pozície hlavy štátu.
Prvý prezident v histórii
Opoziční poslanci sa rozhodli podať návrh na obžalobu prezidenta, a s tým aj prišli do parlamentu. Keďže opozícii patrí 192 z 300 kresiel v juhokórejskom parlamente. Aby bol ich návrh schválený, potrebovali osem ďalších poslancov, a to tých, ktorí sú členmi vládnej strany. Tí toto hlasovanie najskôr bojkotovali, o týždeň neskôr, 14. decembra 2024, však za obžalobu prezidenta hlasovali spolu s opozíciou.
Od momentu, kedy sa Južná Kórea stala demokraciou, ide o historickú udalosť. Jun Sok-jol je prvým odvolaným prezidentom, na ktorého bol zároveň vydaný zatýkací rozkaz. Jeho platnosť sa skončí 6. januára 2025.
V piatok 3. januára 2025 sa juhokórejskí vyšetrovatelia pokúsili suspendovaného prezidenta zatknúť. Prišli však do stretu s vojenskou jednotkou a následne aj s prezidentskou bezpečnostnou službou, ktorá im odmietla umožniť vykonanie príkazu na prehliadku rezidencie, píše TASR na základe informácií juhokórejskej agentúry Jonhap.
Po viac ako šiestich hodinách, kedy sa úrady snažili „obísť“ prezidentovu ochranku, oznámili, že výkon príkazu na zatknutie pozastavujú pre obavy o bezpečnosť.
„Pokiaľ ide o dnešné vykonanie zatykača, bolo rozhodnuté, že ho v skutočnosti nie je možné vykonať z dôvodu prebiehajúceho konfliktu. Obavy o bezpečnosť personálu na mieste viedli k rozhodnutiu zastaviť vykonanie príkazu,“ uviedol vo vyhlásení Úrad pre vyšetrovanie korupcie vysokopostavených predstaviteľov (CIO).
Komplikovaná situácia
Južná Kórea čelí v posledných rokoch mnohým výzvam. Ako v minulosti pre interez uviedla odborníčka na Kórejský polostrov Lucia Husenicová z Central European Institute of Asian Studies a Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, do popredia sa dostáva čoraz viditeľnejšia polarizácia spoločnosti.
„Rozdeľuje sa na tých, ktorí sú konzervatívni a tradične orientovaní a tých, ktorí sú otvorenejší, liberálnejší a progresívnejší. Problémy spôsobujú otázky manželstiev rovnakého pohlavia, respektíve práv LGBTI+ ľudí, postavenia žien v spoločnosti. Objavujú sa aj otázky spojené s kvalitou demokracie, slobodou médií a podobne,“ uviedla.
Okrem toho na stabilite nepridáva ani situácia na polostrove a vzťahy so Severnou Kóreou. Vzťahy medzi Severnou a Južnou Kóreou boli v minulosti založené na tom, že ide o dve politické entity, ktoré zdieľajú spoločný priestor, históriu aj etnické charakteristiky. Kim Čong-un však Južnú Kóreu označil za najväčšieho nepriateľa. Z Južnej Kórey sa ozývajú obavy z toho, že Pchjongjang testuje zbrane, čím narúša ich priestor. Obavy navyše vzbudzuje aj spojenectvo Kim Čong-una s Putinom.
Čo je to stanné právo?
Stanné právo je termín z trestného práva, ktorým sa označuje výnimočné opatrenie štátnej moci, ktorá ním môže mimoriadne obmedziť niektoré z občianskych práv. Zvykne sa uplatňovať v situáciách, ako je živelná pohroma, vojnový stav, nepokoje, alebo ohrozenie obyvateľov. Počas obdobia, kedy je vyhlásené, sa zjednodušuje a zrýchľuje proces trestného konania. Uložené tresty tiež bývajú prísnejšie.
Nahlásiť chybu v článku