Foto: Archív TASR

Centrum pripúšťa, že betónový kryt možno považovať za potenciálne rizikový, no nie je dôvod na obavy.

Len niekoľko dní dozadu sa objavili informácie o tom, že merania dokázali, že vo vnútri reaktora č. 4 tlejú roztavené časti reaktora a uránového paliva. Problém ale momentálne nepredstavuje vážne riziko.

Článok pokračuje pod videom ↓

Ukrajinskí vedci totiž zistili, že v havarovanom jadrovom reaktore prichádza opäť k štiepeniu jadier, teda k javu, ktorý bol typický počas prevádzky elektrárne. O podrobnostiach sme informovali v komplexnom článku. To, že k tomu dochádza, vedci zistili vďaka senzorom, ktoré sledujú tok neutrónov. Ich počet narastá v jednej z miestností. “Je tu veľa nejasností a nemôžeme vylúčiť možnosť nehody,” povedal Maxim Saveliev z Inštitútu pre bezpečnosť jadrových elektrární.

Problém nie je nový a bol akútny, ešte keď reaktor chránil iba pôvodný sarkofág, do ktorého pretekala voda. Voda sa pritom bežne používa v jadrových reaktoroch a slúži ako moderátor reakcie, kde spomaľuje rýchlosť neutrónov a zvyšuje sa tak pravdepodobnosť, že trafia jadro štiepneho materiálu a dôjde k reťazovej jadrovej reakcii. Keď voda prenikne ku koriu, deje sa v podstate to isté.

Situácia je pod kontrolou

Situácia so zvýšenou emisiou neutrónov pod betónovým krytom poškodenej jadrovej elektrárne v Černobyle je pod kontrolou. Vyhlásilo to vo štvrtok ukrajinské Štátne vedecko-technické centrum pre jadrovú a radiačnú bezpečnosť, informuje agentúra Interfax. Podľa tlačovej správy centra nie je situácia v Černobyle ničím nezvyčajná. Centrum pripúšťa, že betónový kryt možno považovať za potenciálne rizikový, avšak situáciu pod ním odborníci neustále monitorujú, preto nie sú dôvody na obavy.

Foto: IAEA Imagebank [CC BY-SA 2.0], via Wikimedia Commons
Prečo teda zaznamenali štiepnu reakciu uránového paliva? Podľa centra to môže mať viacero príčin. Napríklad mohlo prísť k nerovnomernej zmene formy či zloženia rádioaktívneho materiálu. Okrem toho má na neutrónové toky vplyv aj prítomnosť vody. Tá palivo nielen ochladzuje, ale zároveň pohlcuje aj neutróny, čo môže mať rôzny dopad na fyzikálne procesy vnútri reaktora.

Tlačová správa na záver uvádza, že jadrové procesy v zakonzervovanej elektrárni budú pokračovať ešte dlho a je ťažké odhadnúť, dokedy bude aktivita neutrónového toku rásť a kedy sa proces zvráti. K nehode v jadrovej elektrárni v Černobyle, ktorá sa nachádza v Kyjevskej oblasti Ukrajiny, došlo 26. apríla 1986. Explózia štvrtého bloku černobyľskej elektrárne vyvolala najväčšiu katastrofu v dejinách jadrovej energetiky. Ukrajinská vláda sa elektráreň v súčasnosti snaží dostať na zoznam Svetového dedičstva UNESCO.

Foto: Archív TASR

Ukrajinský inštitút pamäti národa (UINP) pri príležitosti 35. výročia havárie v jadrovej elektrárni Černobyľbzačal metódou oral history zbierať svedectvá ľudí, ktorí haváriu zažili, informovala agentúra Ukrinform. UNIP bude zbierať aj fotografie a dokumenty týkajúce sa havárie, a to od iných inštitúcií, organizácií a súkromných majiteľov.

Štátny archív Bezpečnostnej služby Ukrajiny (SBU) zverejnil tajné dokumenty o nehode v černobyľskej elektrárni. Medzi zverejnenými dokumentmi je aj vôbec prvá správa riaditeľa černobyľskej jadrovej elektrárne Viktora Briuchanova o výbuchu v reaktore štvrtej energetickej jednotky, prepis rozhovorov operátorov elektrárne v čase havária, ako aj správy o evakuácii takmer 45 000 obyvateľov mesta Pripjať a priľahlých oblastí.

Uložiť článok

Najnovšie články