Ilustračná foto: Archív TASR

Kvôli koronavírusu ostávame mnohí doma.

Koronavírus uzatvoril školy, bary, reštaurácie a nekonajú sa žiadne hromadné podujatia. Kto môže, ten robí z domu. Avšak, znamená to, že väčšina z nás žije v tesnej blízkosti svojich príbuzných a ak sa medzi nimi nachádza niekto, kto má nariadenú domácu karanténu, či dokonca je chorý na koronavírus, môže to spôsobovať viacero problémov. 

Článok pokračuje pod videom ↓

 

Táto téma zaujala aj portál The Conversation, ktorý oslovil odborníkov na verejné zdravie ako je odborný asistent epidemiológie a bioštatistiky na Nevadskej univerzite Brian Labus, Casey Barber, výskumný asistent zo Školy verejného zdravia Nevadskej univerzity a Shawn Gerstenberger, dekan školy verejného zdravotníctva Nevadskej univerzity v Las Vegas.

Ako sa navzájom chrániť?

Svojim rodinným príslušníkom sa jednoducho doma nevyhneme, ak teda nežijeme sami. Preto by sme mali premýšľať o tom, aké kroky podnikneme, aby sme chránili svoju rodinu. Ak je v domácnosti niekto s oslabenou imunitou, ostatní členovia rodiny by sa k nemu mali správať tak, ako keby boli infekční.

Ilustračná foto: archív TASR

Mali by s ním čo najviac obmedziť priamy kontakt a pred akýmkoľvek stykom s ním si dôkladne umyť ruky. Aj títo ohrození členovia domácnosti by mali udržiavať odstup od ostatných, ideálne na dva metre. Mali by tiež ostávať doma a s cieľom zabezpečenia jedla či liekov, by mali z domu chodiť iní členovia.

Čo ak je niekto v dome, kto prišiel do styku s nakazeným?

To, že bola nejaká osoba v kontakte s nakazeným ešte neznamená, že aj ochorie. Účelom karantény je zamedziť prípadne nakazenému človeku, aby chorobu rozširoval ďalej. Kým ľudia, ktorí sú v domácnosti s takýmto človekom nemajú robiť nič zásadné, okrem pravidelného a dôkladného umývania rúk a dodržiavania hygieny, konkrétni ľudia v karanténe by mali byť obozretnejší.

Foto: pixabay

Mali by sa strániť svojich blízkych, pohybovať sa od nich vo vzdialenosti minimálne dva metre a ideálne ostať zavretí v samostatnej miestnosti. Pravidelne by si mali umývať ruky a dodržiavať zvýšenú hygienu. Nemali by používať spoločné veci s inými a mali by jesť osamote, ideálne v samostatnej miestnosti. Ak sa u človeka v karanténe nerozvinie ochorenie do 14 dní, riziko je minimálne.

Jeden člen domácnosti je chorý. Čo robiť?

Môže sa stať, že v domácnosti bude niekto, kto aj naozaj ochorie a je v domácej liečbe. Na ochrane zdravia sa tak musia podieľať všetci.

V prvom rade by mala byť chorá osoba izolovaná od ostatných v oddelenej miestnosti. Starať sa o ňu by sa mal iba jeden človek, čím sa minimalizuje riziko šírenia. Ošetrujúca osoba by si mala po každom kontakte s nakazenou osobou dôkladne umyť ruky.

Chorá osoba by si mala pri kašľaní a kýchaní zakrývať ústa a nos vreckovkou, ktorá sa následne zlikviduje. Mala by mať na sebe rúško, najmä vtedy, ak je v blízkosti ošetrujúca osoba. Takisto by sa malo častejšie v miestnosti vetrať.

Ilustračná Foto: archív TASR/AP

S takýmto režimom by sa malo rátať až dovtedy, kým osoba neprestane byť infekčná. To sa síce ťažko odhaduje, no je to približne 72 hodín po odznení posledných príznakov a minimálne sedem dní od ich objavenia.

Uložiť článok

Najnovšie články