Európsky parlament včera, v utorok 26. marca 2019, schválil reformu autorského práva na internete. Napriek protestom, verejnej kritike, lobizmu veľkých spoločností či vypnutiu svetovej encyklopédie Wikipedia v niekoľkých európskych krajinách za reformu nakoniec hlasovalo 348 zo 658 europoslancov. Európske aj slovenské médiá hovoria o konci internetu ako ho poznáme. Čo vlastne reforma autorského práva prináša? 

Európsky parlament v Štrasburgu schválil v utorok smernicu Európskej únie o autorskom práve, ktorej cieľom je prispôsobiť túto právnu oblasť ére internetu. Europoslanci smernicu o copyrighte schválili bez akýchkoľvek dodatočných zmien, čo znamená, že môže byť zavedená do praxe. Reforma autorského práva bola potrebná najmä preto, že aktuálne platné nariadenia pochádzajú z roku 2001, kedy sociálne siete a ani internet neboli ani zďaleka takou súčasťou každodenného života ako v súčasnosti.

Dva tábory

Návrh revidovanej smernice o autorskom práve podporovali európski novinári, predstavitelia tlačových agentúr či hudobných vydavateľstiev. Navrhovaná reforma chce totiž donútiť internetové platformy, aby sa podelili o časť svojich ziskov s tými médiami, na ktorých články, fotografie, videá či hudobné diela odkazujú.

Na druhej strane sú lobisti v podobe veľkých internetových platforiem (Google News, Facebook, Wikipédia či Twitter), ktoré zatiaľ zadarmo šíria rôzne obsahy printových médií, hudobnej či filmovej produkcie, výtvarného a literárneho umenia. Veľké digitálne platformy sa nechcú deliť o zisky, ktoré im plynú najmä z reklamy sprevádzajúcej odkazy na rôzne mediálne produkty.

Protesty

Proti reforme autorských práv v EÚ protestovali cez víkend v Berlíne a ďalších nemeckých mestách desaťtisíce ľudí. Podobné protesty organizovala iniciatíva Save the Internet (Zachráňme internet) aj vo Francúzsku, Rakúsku, Česku, Holandsku, Dánsku, Švédsku, Poľsku, Fínsku, Portugalsku a na Cypre. Koncom minulého týždňa „štrajkovala“ aj slovenská, česká a nemecká Wikipedia. Tá nakoniec v novej reforme dostala výnimku. Udelil ju europarlament a týka sa všetkých softvérových platforiem s otvoreným kódom akým je aj najobľúbenejšia internetová encyklopédia.

Zmení sa internet ako ho poznáme?

Európske aj slovenské médiá hovoria o cenzúre či konci internetu ako ho poznáme. Je pravda, že reforma prináša prvky, na ktoré sme zvyknutí neboli, je to však preto, že sa riadime zákonmi starými 18 rokov. Čo teda reforma skutočne prinesie a aké dôsledky to bude mať pre každého z nás?

Smernica by mala rozšíriť pôsobnosť ustanovení autorského práva EÚ na internet. Nové pravidlá sa tak priamo dotknú aj služieb poskytovaných platformami ako YouTube, Facebook či Google News. Legislatívna úprava sa však zároveň usiluje o zachovanie internetu ako priestoru s garantovanou slobodou prejavu, hovorí tlačová správa Európskeho parlamentu.

Po novom sa technologickí giganti budú musieť podeliť, čo v praxi znamená odmeny pre novinárov a umelcov. Vydavatelia budú mať právo rokovať v mene novinárov s platformami o zmluvách týkajúcich sa využívania ich článkov. Internetové platformy budú zodpovedné za obsah nahratý na svoje stránky. Smernica umožňuje a uľahčuje využívanie diel chránených autorským právom za účelom citácie či parafrázy, kritiky alebo recenzie, karikatúry či paródie. Obrázky GIF a meme bude možné zdieľať a šíriť na sociálnych sieťach. Objavilo sa totiž niekoľko mylných a falošných interpretácií reformy, ktoré tvrdili, že budú zakázané.

Autori a umelci si budú môcť nárokovať dodatočnú odmenu od distribútorov svojich diel, pokiaľ je pôvodne dohodnutá odmena neúmerne nízka v porovnaní s príjmami distribútora za dané diela. V súčasnosti majú internetové spoločnosti malú motiváciu uzatvárať spravodlivé licenčné dohody s majiteľmi autorských práv. Ich povinnosťou je odstrániť obsah porušujúci autorské práva až v momente, keď ich o to požiada majiteľ daných práv.

Presun zodpovednosti na internetové platformy zvýši šance majiteľov autorských práv (hudobníkov, umelcov, scenáristov, ale aj vydavateľov a novinárov) na získanie spravodlivej licenčnej dohody a vďaka tomu aj spravodlivejšej odmeny za digitálne využívanie ich diel.

„Smernica je dôležitým krokom pre nápravu situácie, ktorá umožňovala zopár spoločnostiam zarábať obrovské sumy peňazí bez riadnej odmeny tisíckam umelcov a novinárov, na prácach ktorých závisela ich činnosť,“ vysvetlil spravodajca uznesenia, nemecký poslanec Alex Voss.

„Rozvoj nových foriem komunikácie umožnil oveľa jednoduchšie a menej kontrolovateľné šírenie autorského obsahu. Bez funkčnej legislatívy na ochranu práv autorov však budeme svedkami úpadku kvalitnej tvorby alebo jej obmedzenia len na platené služby. Navyše sme svedkami toho, že diela sú zneužívané rôznymi pochybnými či dezinformačnými stránkami na obohacovanie či šírenie klamstiev,“ uviedol pre TASR Ivan Štefanec, šéf slovenskej delegácie európskych ľudovcov v europarlamente.

Názor odporcov

Celkom opačný názor na smernicu má nemecká europoslankyňa Julia Redová z politickej frakcie Zelení/Európska slobodná aliancia (EFA), ktorá v EP patrila medzi popredných kritikov tejto reformy. Členka nemeckej Pirátskej strany upozornila, že nová právna úprava o autorských právach je hrozbou pre slobodu slova na internete tak, ako ju poznáme. Spresnila, že počítačové algoritmy nedokážu rozlišovať medzi skutočným porušovaním autorských práv a legálnym opätovným použitím obsahu na účely, ako je paródia.

Dodala, že nanútenie filtrovania obsahov, ktoré porušujú autorský zákon, povedie k blokovaniu legálneho sťahovania obsahov a sťaží to život menších platforiem, ktoré si nemôžu dovoliť drahý softvér na filtrovanie obsahov. Podľa jej slov reforma smernice o copyrighte prijatá v predloženej podobe bude mať závažné dôsledky pre internet a „ohrozí“ dôveru celej jednej generácie v politiku.

Dva roky

Europoslanci smernicu o copyrighte schválili bez akýchkoľvek dodatočných zmien, čo znamená, že môže byť zavedená do praxe. Členské štáty EÚ budú mať dva roky na to, aby smernicu preniesli do svojho vnútroštátneho práva. Posledným míľnikom reformy je hlasovanie Rady Európskej únie v Luxemburgu, ku ktorému by malo dôjsť 9. apríla. Ak by niektorá z členských krajín otvorene na Rade EÚ vystúpila proti reforme autorského práva, zákon by sa zrejme vrátil do európskeho parlamentu.

Pozri aj:

Rusko sa chce odpojiť od celosvetového internetu. Sloboda vo virtuálnom svete tak bude minulosťou

TASR, europarl.europa.eu