Na dno svetového unikátu pri pobreží Belize sa pokúsila dostať ponorka vedcov z Aquatic Submarines, ktorej sa podarilo pozbierať niekoľko významných poznatkov. O správe zverejnil video kanál Insider Science.

Morské hlbiny, dobre ukryté pred zrakom obyčajných ľudí, fascinujú vedcov z celého sveta. Nedávno sme vás napríklad informovali, že vďaka výskumu mexickej diery Taam Ja‘ sa podarilo objaviť najhlbšiu doteraz objavenú modrú dieru na svete.

Do morských hlbín druhej známejšej modrej diery pri pobreží Belize, známej ako Veľká modrá diera, sa neodvážia vstúpiť ani odvážnejší potápači. Jeden z najvýznamnejších výskumov preto patrí skupine vedcov z Aquatic Submarines.

Prieskum dna útvaru, ktorý pripomína gigantické oko morského dravca, prináša fascinujúce informácie o dávnej minulosti našej planéty.

Hrubá deka, pod ktorou je cintorín a tma

Pri ponore sa prvých 90 metrov nič významné nedialo. Vedci zachytili niekoľko morských druhov, ktoré žili na povrchu diery, akými sú žraloky, korytnačky či koraly.

To sa ale začalo meniť po prekonaní osudných 90 metrov. Život vo vode akoby odrazu zmizol. Vinníkom je hrubá vrstva sírovodíka, pod ktorou sa nachádzal znepokojivý cintorín živočíchov, ktoré sa prepadli pod vrstvu.

Sírovodík vedci opísali ako hrubú deku, ktorá sa rozlieha po celom priemere diery v tejto hĺbke. „Nie je pod ňou ani kyslík, ani život,“ opísala nález Erika Bergmanová, vedkyňa, ktorá viedla výskum.

„Objavili sme prázdne ulity mušlí a krabov, ktoré sa prepadli a potom sa prakticky udusili.“

Vedkyňa v rozhovore pre CNN dodala, že hneď ako prekonáte túto vrstvu, „stratíte všetko karibské slnečné svetlo“ a všetko „úplne sčernie“. Podľa jej názoru je prekonanie hĺbky „veľmi znepokojivým zážitkom“.

Miesto dávnej antickej jaskyne

V hĺbke 120 metrov sa pri ponore vedcom podaril ďalší nečakaný objav. Modrú dieru v tomto úseku totiž pokrýva súbor malých stalaktitov. Tento prekvapivý nález pomohol vedcom zistiť viac o dávnej minulosti diery.

„Stalaktity sa môžu tvoriť len v prípade, pokiaľ na kameni existuje miesto, z ktorého kvapká voda,“ vysvetľuje Bergmanová.

Znamená to, že morské hlbiny boli v minulosti akási veľká a suchá jaskyňa, ktorá musela existovať počas plodnej éry našej planéty. Na mieste pravdepodobne existoval bujný život. S najväčšou pravdepodobnosťou išlo o poslednú dobu ľadovú, po ktorej sa hladina oceánov zvýšila a nadobro pochovala jaskyňu do morských hlbín.

Vedci boli schopní z povrchu určiť aj to, že v minulosti sa miestom museli prehnať hurikány a búrkové cykly, ktoré jej povrch zmenili.

Výskum vedci uskutočnili ešte v roku 2018.

Pozri aj:

V oceáne našli najhlbšiu a tajomnú modrú dieru: Je obrovská, nevedia sa dostať až na…