Cítiť sa bezcenne, to je naozaj to najhoršie, čo môžete sami sebe urobiť. Hlavne, ak dbáte na pomýlené názory a obsesie okolia, ktoré vzťahujete na seba. Aj keď si myslíme, že to, čo si o nás ľudia myslia, závisí od toho, akí sme, nie je to pravda. Stále sa nájde niekto so „skvelým“ názorom. Prijímať kritiku od niekoho, kto vás nepozná, je ako nechať sa navádzať niekým, kto na mieste, kam práve mierite, nikdy nebol.

Podobenstvo o skutočnej hodnote prsteňa

Vybral sa raz muž za mudrcom a zveril sa mu, že sa cíti bezcenne a viac už nemá chuť žiť. Všetci naokolo mu tvrdia, že je zlyhaním, že je bláznom, a poprosil mudrca, aby mu pomohol. Mudrc na neho pozrel a jeho prosbu odmietol. Povedal mu, že sa musí ísť postarať o niečo dôležité. Pomôže mu však neskôr, ale len v prípade, ak mu nešťastný muž pomôže vybaviť dôležitú záležitosť.

Nešťastný muž si zamrmlal popod nos, že jeho prosby sú opäť odmietané a považované za nedôležité, avšak rozhodol sa mudrcovi pomôcť. Spokojný s mužovou odpoveďou, mudrc si dal dole z prsta malý prsteň s nádherným drahokamom. Mudrc mužovi vysvetlil, že potrebuje tento prsteň čím skôr predať, aby vyplatil svoj dlh. Požiadal ho, aby vysadol na koňa, odviezol sa na trh a prsteň predal. Zároveň ho požiadal, aby skúsil prsteň predať čo najlepšie. Nie za menej, než zlatú mincu.

Muž teda vzal prsteň a odišiel. Keď sa dostal na trh, ponúkal prsteň každému obchodníkovi, ktorý prešiel okolo. Obchodníkom sa prsteň páčil, akonáhle sa však dozvedeli, že žiada najmenej jednu zlatú mincu, záujem stratili. Niektorí jednoducho odkráčali, iní sa mu vysmiali. Len jediný obchodník mu láskavo vysvetlil, že to, čo žiada za taký prsteň, je priveľa. Vysvetlil mu, že ten prsteň takú hodnotu nemá a môže za neho žiadať len bronzovú, možno striebornú mincu.

Keď to muž počul, spomenul si na mudrcovu inštrukciu, že ani za nič nemá prsteň predať za menej, než zlatú mincu. Napriek tomu, že ho však ponúkol už stovke obchodníkov, nič sa nezmenilo. Napokon sa muž vrátil za mudrcom a povedal mu, že prsteň nedokázal predať. Nikto za neho nebol ochotný dať zlatú mincu, keď nemal hodnotu vyššiu, než strieborná minca.

„A to je dôležité synak. Predtým, než sa pokúsiš prsteň predať, musíš vedieť, akú má hodnotu. A kto to môže vedieť lepšie, než zlatník?“ Tentoraz dostal muž od starca pokyn, aby zašiel za zlatníkom a zistil, koľko by za neho ponúkol. Tentoraz, bez ohľadu na to, koľko by za prsteň núkal, nemal ho predať, ale vrátiť sa s ním späť k mudrcovi.

Muž teda šiel za zlatníkom a spýtal sa ho na hodnotu prsteňa. Po starostlivom skúmaní, meraní a vážení prsteňa sa zlatník obrátil k mužovi. „Povedz mudrcovi, že mu teraz nemôžem za prsteň dať viac, než 58 zlatých mincí. Ak mi však dá trochu času, zaplatím zaň 70 mincí.“ Mladý muž bol v šoku. 70 zlatých mincí! Zasmial sa, poďakoval zlatníkovi a vrátil sa za mudrcom. Mudrc si vypočul, čo sa stalo a pozrel mužovi do očí.

„Zapamätaj si, synak. Si ako tento prsteň, vzácny a jedinečný. A len skutočný expert ťa dokáže oceniť. Prečo teda chodíš za obyčajnými ľuďmi, aby ti povedali, aká je tvoja hodnota?“

Čo z tohto príbehu plynie? Často nechávame ľudí, ktorí nás nepoznajú a nemôžu poznať našu hodnotu, aby nás kritizovali. Podceňovanie je často výsledkom ignorácie. Nedovoľte, aby vo vás ignorantstvo iných vyvolávalo pochybnosti. Poznajte svoju hodnotu.

Pozri aj: Krátke a dojímavé príbehy o láske, ktoré vám vyčaria úsmev na tvári

curiousmindmagazine