Tento pojem však neraz používame bez toho, aby sme vôbec vedeli, čo to znamená. Čo teda tá emocionálna inteligencia je? A existuje vôbec? Odpovede vedcov na tieto otázky vás možno prekvapia.
Čo je to vlastne emocionálna inteligencia?
Emocionálna inteligencia znamená, že dokážeme regulovať svoje vlastné emócie a zároveň dokážeme porozumieť emóciám ľudí okolo seba. Je to však niečo, čo medzi odborníkmi už niekoľko rokov vyvoláva búrlivé diskusie. Popísanú schopnosť by mal mať do istej miery každý, aj keď sa môže u každého človeka líšiť a prejavovať iným spôsobom. Emocionálna inteligencia však nie je niečo, čo sa dá len tak ľahko odmerať, píše portál Science Alert. Vyvstáva preto otázka – môžu vôbec existovať vedecké dôkazy o tom, že emocionálna inteligencia existuje?
Pojem emocionálna inteligencia, v skratke EQ, sa prvýkrát začal oficiálne používať okolo roku 1990. V tom čase bola EQ definovaná ako schopnosť vyjadrovať, kontrolovať a prijímať emócie. Od tých čias bola definícia viackrát prepracovaná a bolo vyčlenených niekoľko rôznych typov EQ. Pre portál Metafact profesor Leehu Zysberg vysvetlil, že najčastejšie EQ kategorizujeme na základe schopností a osobnostných čŕt.
Čo sa čŕt týka, odborníci sa zvyčajne spoliehajú na model, ktorému sa hovorí Big 5 a zahŕňa napríklad neurotizmus, extraverziu, otvorenosť, prívetivosť a svedomitosť. Popisuje teda, aký človek je. Druhý typ EQ sa zameriava na schopnosť spracúvať emócie, prijímať ich a porozumieť im. Je to skôr forma inteligencie ako črta, aj keď mnohí odborníci s týmto názorom nesúhlasia.
Dá sa emocionálna inteligencia merať?
Existuje teda vedecký dôkaz o tom, že EQ naozaj existuje? Väčšina odborníkov sa zhoduje na tom, že áno. Je to tak preto, lebo EQ môže pôsobiť ako prediktor pre iné merateľné veličiny, napríklad IQ. Okrem toho, vysoká úroveň EQ sa spája so schopnosťou vytvárať viac pozitívnych vzťahov, ako aj so spokojnosťou v kariére a s kariérnym úspechom. Profesor Brian Partido vysvetľuje, že ľudia s vysokou EQ sú zvyčajne celkovo spokojnejší so životom a sú po mentálnej, ale aj po fyzickej stránke zdravší. Profesorka Carrie Lloyd dodáva, že EQ znižuje aj riziko vzniku depresie. Čím vyššie skóre dosiahne človek v EQ, tým nižšie je riziko vzniku depresie.
Ako sa EQ meria? Každý typ sa meria iným spôsobom, na meranie EQ zameranej na osobnostné črty sa napríklad využívajú osobnostné testy alebo testy zamerané na sebahodnotenie. Samozrejme, takéto testy majú svoje nedostatky, meranie EQ preto nie je jednoduché. Napríklad, každý človek predsa vie, že v teste EQ je želané dosiahnuť čo najlepší výsledok. Nemusí preto v testoch udávať pravdivé informácie v záujme dosiahnutia vyššieho skóre.
Na meranie EQ sa zvyknú využívať aj testy, v ktorých je úlohou človeka riešiť rôzne problémy týkajúce sa emócií. Opäť však ide o náročnú úlohu a to najmä preto, lebo ešte ani dnes vedci nevedia, čo presne vlastne EQ je.
Nahlásiť chybu v článku