Z výsledkov takých experimentov veda čerpá poznatky dodnes. Najslávnejším prípadom je Stanfordský väzenský experiment či Aschove experimenty. Ako ďalší odstrašujúci prípad slúži tento experiment na trojčatách. Tie boli totiž pre účely vedy oddelené a adoptované do troch rôznych rodín.
Identické trojčatá boli rozdelené tesne po pôrode
Väčšina z nás vyrastá v domnienke, že svoju rodinu poznáme. Vieme, kto nás vychoval, kto sú naši starí rodičia, koľko máme súrodencov a odkiaľ pochádzame. Predstavte si však, že si pre vás život pripraví prekvapenie. Zrazu zistíte, že máte nie jedného ďalšieho súrodenca, ale hneď dvoch. A navyše ste jedným z identických trojčiat.
Presne taký je príbeh Roberta Shafrana, Eddyho Gallanda a Davida Kellmana, informuje portál The Independent. Keď mali 19 rokov, dozvedeli sa zrejme najviac šokujúcu správu v ich živote. Chlapci boli ešte v roku 1961 adoptovaní rôznymi rodinami, ktoré autor experimentu považoval za vhodné. Adopcia prebehla prostredníctvom dnes už neexistujúcej adopčnej agentúry v New Yorku a celé roky o sebe navzájom trojičky nemali ani poňatia. Nešlo však o bežný prípad adopcie.
Za všetkým sa skrýva nesmierne krutý zámer a zahrávanie sa s osudmi nevinných ľudí, aj keď podľa portálu New Scientist sa objavili aj tvrdenia, že identickí súrodenci neboli rozdelení kvôli experimentom, ale preto, lebo to odporúčala psychiatrička Viola Bernardová, ktorá do žiadnych experimentov zapojená nebola. Bernardová verila, že dvojičky a trojičky majú vyššie šance na šťastný život, ak sú vychovávané oddelene bez toho, aby museli súperiť o pozornosť a emocionálnu podporu svojich rodičov.
Natrafili na seba celkom náhodne
Za ich adopciu bol zodpovedný psychoanalytik Peter Neubauer a celý ten čas ich mal pod dohľadom, aj keď o tom trojičky nevedeli. Jeho cieľom bolo získať odpovede na otázku, ktorá vedcov trápila už desaťročia. Prevažuje pri vývine človeka výchova alebo faktor dedičnosti? Ak sa rodičom narodia trojčatá, zmení sa niečo, ak bude každé z nich vychovávané v inej rodine, alebo zvíťazí genetika a dedičnosť?
O tom, že ide o experiment, nevedeli dokonca ani rodiny, do ktorých boli trojčatá adoptované. Netušili, že ich adoptívne deti majú niekde identických súrodencov, a to napriek tomu, že do ich domovov pravidelne prichádzali vedci a na deťoch vykonávali rôzne testy, hrali sa s nimi, fotili ich a natáčali na video. Vedci to odôvodňovali tým, že skúmajú, ako sa tretie dieťa adaptuje do rodiny, kde už dve deti sú.
Možno by sa o sebe neboli dozvedeli nikdy, nebyť zvláštnej zhody okolností. V roku 1980 sa Robert prihlásil na univerzitu v New Yorku a bol prekvapený, ako pozitívne ho jeho spolužiaci prijali medzi seba. Aj keď ich nikdy predtým nestretol, vítali ho bozkami a objatiami. Len rok predtým chodil na rovnakú univerzitu Michael Domnitz, dobrý priateľ Eddyho Gallanda. Aj keď Michael vedel, že sa Eddy na univerzitu neplánoval vrátiť, všetci si mysleli, že si to predsa len rozmyslel. Domnitzovi to však nedalo a rozhodol sa, že zistí, čo sa to vlastne deje.
Keď zistil, koho má pred sebou, zbledol. Videl Eddyho dvojníka, takmer presnú kópiu. Okamžite začal klásť otázky, chcel vedieť, či sa Shafran narodil 12. júla 1961 a či bol adoptovaný. Keď Robert odpovedal kladne, Michael mu predostrel svoje podozrenie, že je dvojčaťom jeho priateľa Eddyho. Napokon sa podarilo zorganizovať stretnutie, ktoré si okamžite získalo pozornosť médií. Práve tak sa podarilo zistiť, že Robert a Eddy majú aj tretieho súrodenca.
Šťastného konca sa trojičky nedočkali
Keď David uvidel v novinách fotografiu mladých mužov, ktorí sa na neho nápadne podobali, zavolal im, aby im oznámil, že zrejme nie sú dvojčatá, ale trojčatá, pretože on je ich ďalším bratom. Šťastie z bizarného objavu však čoskoro prekryl mrak obáv a hnevu po zistení, prečo a ako vlastne boli rozdelení. Ešte väčšia lavína nevôle sa spustila, keď sa na verejnosť dostala informácia, že Robert, Eddy a David neboli jediní súrodenci, ktorí boli pre účely vedy oddelení od svojich rodín a daní na adopciu.
Ak by ste čakali, že po všetkých útrapách bude mať príbeh šťastný koniec, bohužiaľ, nestalo sa tak. Vo veku 33 rokov si Eddy siahol na život a Robert s Davidom dlho bojovali o to, aby boli uverejnené oficiálne dokumenty z výskumu a aby sa im zodpovedná inštitúcia ospravedlnila a patrične ich odškodnila. O priebehu a krutosti experimentu dokonca vznikol aj dokument s názvom Traja identickí cudzinci (Three Identical Strangers), ktorý si môžete pozrieť na Netflixe.
Svoj príbeh vyrozprávali aj dvojičky Ellen a Mellanie
Ako sme spomenuli vyššie, Eddy, Robert a David neboli ani zďaleka jediní, koho vedci zaradili do krutého experimentu. Ako môžeme zistiť z rozhovoru pre 60 Minutes Australia, vedci rozdelili celkovo štyri páry ďalších identických dvojčiat a jedny identické trojičky, medzi nimi aj sestry Ellen Carbone a Melanie Mertzel, ktoré sa narodili v roku 1966 .
Ellen sa vyjadrila, že dvojičky ju celý život fascinovali, vždy po dvojčati túžila a cítila, že v jej živote niečo chýba. Sestry na seba natrafili úplne náhodne, vďaka tomu, že Melanie pracovala v reštaurácii, ktorú vlastnili jej adoptívni rodičia. Príbeh bol podobný, ako v prípade trojičiek – spoloční známi, ktorí sa čudovali, prečo ich Melanie, ktorú mylne považovali za Ellen, nespoznáva. Melanie a Ellen sa prvýkrát stretli, keď mali 23 rokov.
Na psychiatra, ktorý ich zámerne rozdelil, nemajú pekného slova a označujú ho za zloducha. Jeho experimentovanie prirovnávajú ku skutkom, ktorých sa kedysi dopúšťali nacisti. Tvrdia, že ich okradol o detstvo a o ten najdôležitejší vzťah, aký mohli v živote mať. Aj keď si totiž k sebe dvojičky našli cestu, ich vzťah nikdy nebol a nebude taký, aký mohol byť, nebyť krutého experimentu.
Podobne ako traja identickí bratia, aj Ellen a Melanie sa dlho usilovali o to, aby boli dokumenty týkajúce sa ich života odtajnené a aby do nich mohli nahliadnuť. Výsledky experimentu, ani žiadne ďalšie informácie totiž na príkaz Neubauera neboli publikované a boli držané na Univerzite v Yale, píše portál CNN. Až tím, ktorý o živote troch identických bratov natáčal dokument, im napokon pomohol získať viac ako 11 000 strán záznamov. Psychiatra za krutý experiment trest nestihol, zomrel v roku 2008.
Nahlásiť chybu v článku