Zmenila sa nie len fauna a flóra, ale aj podmienky na Zemi. Napríklad, nie vždy sa na Zemi nachádzal dýchateľný kyslík. Čo teda organizmy dýchali pred miliardami rokov? Vedci pre vás majú odpovede.

Dokážu mikróby dýchať jedovatý arzén?

Ako informuje štúdia publikovaná v časopise Communications Earth and Environment, vedci sa domnievajú, že pred miliardami rokov dýchali organizmy na Zemi aj jedovatý arzén. Dôkazom sú fotosytetizujúce mikróby žijúce v slanom jazere v čilskej púšti Atacama, v ktorom sa nenachádza žiaden kyslík, píše portál Science Alert.

Ide o jediný doteraz známy systém na Zemi, v ktorom dlhodobo žijú organizmy bez prítomnosti kyslíka. Mikróby, z ktorých neskôr vznikajú fosílie zvané stromatolity, sa na Zemi hojne vyskytovali aj pred miliardami rokov, a to dokonca aj v čase, keď sa na planéte dýchateľný kyslík ešte nenachádzal.

Aj keď nie je jasné, ako mikróby dokázali v extrémnych podmienkach prežiť, vďaka jazeru ich vedci môžu ich potomstvo skúmať aj dnes. Domnievajú sa, že ako náhrada za kyslík mohlo poslúžiť napríklad železo, síra či vodík. Kalifornskí vedci však prišli na to, že mikróby dokážu vo svoj prospech využiť aj arzén. V jednom z nevadských jazier sa dokonca podarilo objaviť baktériu druhu Ectothiorhodospira, ktorá arzenit nachádzajúci sa v jazere oxidáciou premieňa na arzeničnany.

Mikróby prežijú aj v tých najextrémnejších podmienkach

Ako píše portál Live Science, je potrebné množstvo ďalších výskumov, isté však je, že jazero nachádzajúce sa v oblasti La Brava obsahuje množstvo sírovodíka a arzénu, je teda pravdepodobné, že mikróby na prežitie využívajú práve tieto zložky. Ak sa túto domnienku podarí potvrdiť, pôjde o prvú kolóniu mikróbov, ktorá takpovediac dýcha arzén a dokáže dlhodobo prežiť v prostredí, v ktorom permanentne chýba akýkoľvek kyslík. To znamená, že žijú tak, ako žili ich predchodcovia pred miliardami rokov v období prekambria.

„If the authors are right and the La Brava microbes are indeed ‚breathing‘ arsenic, these life forms would be the first to do so in a permanently and completely oxygen-free microbial mat, similar to what we would expect in Precambrian environments.“https://t.co/IyLtpsSowi

— 𝐻(t)|ψ(t)⟩ = iℏ(∂/∂t)|ψ(t)⟩ (@Leophilius) September 27, 2020

Aj tento výskum vedcov posúva o krok vpred a pomáha im pochopiť, ako vyzeral život na Zemi v čase, keď sa na našej planéte objavili prvé formy života. Ak sa domnienku o mikróboch žijúcich v atacamskej púšti podarí potvrdiť, bude potrebné výskum rozšíriť a preskúmať aj ďalšie formy života, ktoré dokážu prežiť aj v tých najextrémnejších podmienkach. Zdá sa totiž, že arzén je oveľa viac než len jed a vedcom možno raz pomôže aj pri skúmaní toho či a aké formy života sa nachádzajú resp. nachádzali na Marse.

Pozri aj:

Vedec sa zámerne necháva doštípať komármi. Denne ich je aj 5-tisíc