Po prípadnej dohode o prímerí na Ukrajine pripadajú do úvahy tri úrovne nasadenia európskych síl. Ako referuje web The Guardian, tvrdí to Matthew Savill, riaditeľ vojenských vied v think tanku Royal United Services Institute.
Prvou možnosťou je podľa neho veľká pozemná sila, ktorá by teoreticky bola schopná bojovať, ak by Rusko opäť zaútočilo. Išlo by pravdepodobne o 100- až 150-tisíc vojakov, čo je množstvo, aké navrhoval aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Vzhľadom na to, že USA vylučujú svoju účasť, a vzhľadom na personálne obmedzenia, však nie je jasné, či Európa bude schopná taký počet vojakov poskytnúť.
Savill považuje za najviac realistickú druhú alternatívu, teda vyslanie „niekoľko desiatok tisíc vojakov s európskymi brigádami na niektoré frontové línie“. Takáto pomoc by bola obmedzenejšia, ale zároveň by znamenala, že ak by Rusko znovu zaútočilo na Ukrajinu, európske krajiny by boli zatiahnuté do konfliktu.
Slovensko je proti
Tretím, ešte obmedzenejším variantom, by bola „výcviková sila“ umiestnená na Ukrajine. Tá by školila ukrajinskú armádu a mohla by zasiahnuť v prípade vojenskej krízy. Najväčšie nadšenie ohľadom nasadenia vojakov na Ukrajine prejavilo Francúzsko. Ochotu v pondelok pripustil aj britský premiér Keir Starmer a Švédsko tiež naznačilo, že jeho účasť je možná.
Nemecký kancelár Olaf Scholz ale uviedol, že diskusie o takomto kroku sú predčasné, vzhľadom na širšiu neistotu ohľadom výsledku rokovaní medzi USA a Ruskom. Podobný postoj vyjadrilo aj Španielsko či Taliansko. Podľa slovenského ministra zahraničných vecí Juraja Blanára je postoj jasný. „Slovensko nevyšle svoje vojská na územie Ukrajiny,“ povedal.
Následné kroky podľa neho budú záležať na vývoji diskusie o mieri a o garancii bezpečnostných záruk Ukrajine a ďalším aktérom, čo by podľa ministra mohlo byť zaistené z úrovne Bezpečnostnej rady OSN. Samotné Rusko by z prítomnosti európskych jednotiek pravdepodobne tiež nebolo nadšené.
Nahlásiť chybu v článku