Politici, environmentalisti, ale aj YouTuberi či celebrity často volajú po vysádzaní stromov, ideálne miliónov či dokonca miliárd, aby sa zmiernili dopady zmeny klímy. Aký by to malo ale efekt?

V súčasnosti žije na zemi 8 miliárd ľudí. Ak by každý v priebehu jedného roka vysadil jeden strom, tak napríklad po 20 rokoch by to znamenalo 160 miliárd nových stromov. Mohol by tento krok spomaliť klimatickú zmenu? Na túto otázku sa snaží odpovedať profesorka ekológie Karen D. Hollová z Kalifornskej univerzity v Santa Cruz v článku na portáli The Conversation. 

Stromy a uhlík

Oxid uhličitý je plyn považovaný za najväčší zdroj globálneho otepľovania. Prostredníctvom fotosyntézy dokážu stromy a iné rastliny premieňať oxid uhličitý z atmosféry na sacharidy, ktoré používajú na stavbu stoniek, listov a koreňov.

Množstvo uhlíka, ktorý dokáže strom v sebe uložiť, sa líši od viacerých faktorov. Závisí to od samotného stromu, toho, kde rastie a tiež od jeho veku.

Povedzme však, že priemerný strom spotrebuje ročne približne 25 kilogramov oxidu uhličitého. Ak by človek zasadil ročne jeden strom po dobu 20 rokov a každý by prežil, čo je nepravdepodobné, tak týchto 20 stromov by ročne zachytilo asi pol tony oxidu uhličitého.

To ale nie je až tak veľa. Priemerný Američan vyprodukuje za rok 15,5 tony, no napríklad taký Ind ročne vyprodukuje iba 1,9 tony. Priemerný Slovák zase 6,8 tony. Znamená to, že vysadených 20 stromov jedného Američana by vykompenzovalo iba 3 % jeho emisií oxidu uhličitého, a u priemerného Inda by to bola asi štvrtina.

Sú však aj lepšie a dôležitejšie spôsoby boja proti oxidu uhličitému.

Chráňme stromy, ktoré máme

V súčasnosti sa na Zemi podľa Scientific American nachádzajú asi tri bilióny stromov. Pred 12-tisíc rokmi, kedy ľudia začínali s poľnohospodárstvom, to bol dvojnásobok.

Ľudia ročne vyrúbu zhruba 15 miliárd stromov. Mnohé sú z tropických oblastí, avšak k odlesňovaniu dochádza po celej planéte. Ochrana existujúcich stromov má tak veľký zmysel. Absorbujú oxid uhličitý a poskytujú tiež biotop pre zvieratá. Zásobujú nás tiež plodmi a napríklad v mestách vytvárajú rekreačné priestory a ponúkajú tieň.

Stromy by sa však nemali vysádzať bezhlavo. Nemali by rásť napríklad na pôvodných trávnatých porastoch či na savanách. Tieto ekosystémy vytvárajú dôležité prostredie pre živočíchy, ktoré tam už žijú a pokiaľ nie sú poškodené, tak si našli spôsob, ako ukladať uhlík.

Môžeme urobiť viac

Na spomalenie dopadov klimatickej zmeny tak môžeme urobiť viac ako len sadiť nové stromy. Dôležité je obmedziť produkciu oxidu uhličitého, začať prechádzať na obnoviteľné zdroje energie. Individuálne by mali ľudia menej využívať dopravné prostriedky na fosílne palivá, hlavne lietadlá a ideálne, prejsť na rastlinnú stravu.

Pozri aj:

Antarktída sa tesne vyhla masívnej zrážke s ľadovcom. Náraz by mohol spôsobiť veľký problém