Od havárie v Černobyľskej jadrovej elektrárni prejde už čoskoro 32 rokov. Jej príbeh ste už dozaista počuli a možno vám neunikol ani príbeh troch hrdinov, ktorí zachránili Európu pred obrovskou katastrofou. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie si táto technická katastrofa vyžiada asi 4000 ľudských životov. Ako však najhoršia jadrová havária ovplyvnila miestny ekosystém? Výsledkom je tzv. Červený les.

30 kilometrový evakuačný rádius a 130-tisíc presídlených obyvateľov. Po stovkách obetí to boli ďalšie obrovské dôsledky jadrovej havárie v Černobyľe v roku 1986. Napriek tomu, ako túto udalosť vnímame, sa však predsa len nájde niekto, kto z poruchy reaktoru číslo 4 v konečnom dôsledku niečo získal. Sú to zvieratá žijúce v divej prírode, ktorú človek pre vlastné bezpečie opustil.

Dodnes nie je presne známy bezprostredný vplyv jadrovej havárie na voľne žijúce zvieratá v ohrozenej oblasti Černobyľskej havárie. Všetky pohľady od zdravotníkov, cez vedcov až po medzinárodné organizácie totiž v roku 1986 a v niekoľkých nasledujúcich smerovali k vplyvu na človeka. Dnes však vieme, čo v blízkosti elektrárne po viac ako 30 rokoch jadrová havária priniesla. Je ním malá oblasť s rozlohou asi 4 – 6 km², ktorú vedci nazývajú Červený les.

Červený les leží v oblasti priameho rádioaktívneho spádu Černobyľskej elektrárne, teda v miestach, kde na pôdu, rastliny i stromy priamo dopadali rádioaktívne častice. Borovicové stromy po styku s rádioaktívnym materiálom rýchlo odumierali a stratili svoju prirodzenú farbu. Celá oblasť sa prefarbila do „hrdzavej“ červenej a práve preto ju vedci neskôr pomenovali Červený les. Dodnes patrí medzi najrádioaktívnejšie časti v okolí Černobyľskej elektrárne.

Listnaté stromy pritom ostali neporušené. Listy zasiahnuté rádioaktívnymi časticami totiž mohli zhodiť, čo však ihličnany nemôžu. Miestna flóra tak aj napriek blízkosti k epicentru havárie zostala viac menej neporušená. Haváriu bez väčších problémov prežili aj mikroorganizmy a pôdne bezstavovce. Podľa Jima Smitha z univerzity v anglickom Portsmouthe, ktorý skúmal voľne žijúcu zver v Černobyľskej havárii, to dokázali viaceré výskumy. Zdá sa teda, že miestna fauna a malé živočíchy prežili najväčšiu jadrovú katastrofu v dejinách ľudstva takmer „bez povšimnutia“. A čo cicavce?

Čo sa stalo s väčšími živočíchmi bezprostredne po Černobyľskej havárii je dodnes záhadou. Vzhľadom na politickú situáciu (Železná opona), sa vedci zo západného sveta do oblasti nedostali. Tí sovietski zas iniciatívu k výskumu vplyvu havárie na cicavce zjavne nemali. Až neskôr sa ukázalo, že cicavce v oblasti Černobyľu, zdá sa, netrpia, ba dokonca niektoré druhy akoby z celej katastrofy dokonca profitovali.

Poriadny výskum divokej zvery v okolí Černobyľu podnikol až Jim Smith spolu s výskumníkmi z Veľkej Británie, Nemecka, ale i Ruska a Bieloruska. Priamo v teréne vykonali množstvo prieskumov, počas ktorých zisťovali hustotu výskytu veľkých cicavcov v okolí Černobyľu – teda v zóne priamo zasiahnutej rádioaktívnym spádom. Svoje výsledky nakoniec porovnávali s rovnakým výskumom, ktorí bieloruskí vedci vykonali vo svojich národných parkoch. To im ponúklo možnosť porovnať hustotu výskytu veľkých cicavcoch v zamorenom Černobyľe a nedotknutých národných parkoch Bieloruska.

Výsledky výskumu boli veľmi prekvapivé. Kým počet vysokej zvery a diviakov v Černobyľe bol porovnateľný s národnými parkmi v Bielorusku, iným zvieratám sa v oblasti jadrovej elektrárne darilo oveľa lepšie. Napríklad takých vlkov napočítali v okolí Černobyľu 7-krát viac ako v Bielorusku. Zdá sa teda, že prírode sa v okolí Černobyľskej elektrárne v posledných desaťročiach darí.

Výskum Jima Smitha priniesol zaujímavý záver. Populácia veľkých cicavcov zjavne závisí viac od ľudskej činnosti ako od množstva rádioaktivity na danom území. Okolie Černobyľskej elektrárne je posledných 30 rokov neobývané a celému územiu tak vládne príroda. V budúcnosti sa však má všetko zmeniť. Neoficiálnu prírodnú rezerváciu totiž po 32 rokoch a značnému poklesu radiácie plánujú ukrajinské úrady v istých oblastiach sprístupniť pre poľnohospodárstvo. Čínska spoločnosť zas v oblasti stavia obrovskú solárnu elektráreň. To, čo človek (i keď nútene) prírode vrátil, si teraz po rokoch berie späť.

Pozri aj: Najrozšírenejšie mýty o Černobyle, ktorým ste doteraz verili, no nie sú vôbec pravdivé

iflscience.com