TheAustinMan [CC BY-SA 3.0], via Wikimedia Commons

Skôr, než človek vystúpi do vesmíru, musí absolvovať náročný tréning.

Dnes existujú moderné zariadenia, ktoré verne imitujú podmienky vesmírnej stanice či dokonca Mesiaca. Kedysi však také vymoženosti neexistovali a človek si musel pomôcť najlepšie, ako vedel. Jednou z možností bola imitácia mesačných kráterov priamo na Zemi.

Článok pokračuje pod videom ↓

Astronauti sa na misiu museli pripraviť

Skôr ako sa astronauti vydali na misiu Apollo, museli podstúpiť neľahký tréning, aby sa na ňu poriadne pripravili. Ako informuje portál Amusing Planet, časť tréningu prebiehala v triedach, simulátoroch či v testovacích zariadeniach, astronauti sa však museli naučiť, ako z povrchu Mesiaca odobrať vzorky. Okrem iného preto podnikali aj výlety do terénu. Aby bola príprava čo najlepšia, tréning prebiehal na miestach, ktoré po geografickej a topografickej stránke pripomínali Mesiac.

Plán bol taký, že lunárny modul Apollo 11 pristane na mieste zvanom The Sea of Tranquillity. Ide o planinu, ktorá vznikla následkom činnosti antických vulkánov. Vedci teda hľadali podobné miesto aj na Zemi a napokon ho našli v Arizone. Chceli však, aby planina pripomínala tú mesačnú čo najviac, vytvorili preto na nej krátery.

NASA [Public domain], via Wikimedia Commons
Do úpravy terénu neďaleko vulkánu Sunset Crater sa NASA pustila v roku 1967, dva roky pred plánovanou misiou na Mesiac. Do podložia ukladali výbušniny a ich množstvo a miesto uloženia boli starostlivo vyrátané, aby bol každý kráter tak akurát. V priebehu štyroch mesiacov vytvorili odborníci na planine celkovo 143 kráterov s rozmermi od 1,5 metra až po viac ako 12 metrov. Umiestnenie kráterov taktiež nebolo náhodné, vedci si zvolili výsek povrchu Mesiaca a pokúsili sa ho čo najviac napodobniť. Vzniklo tak miesto známe ako Cinder Lake Crater Field.

Dnes z kráterov takmer nič nezostalo

NASA neskôr vytvorila aj ďalšie pole plné kráterov, tentoraz sa však nesnažila napodobniť len veľkosť a rozmiestnenie kráterov, ale aj ich špecifický vek. Druhé pole sa rozkladalo na ploche viac ako 365 metrov štvorcových a nachádzalo sa tu 354 rôznych kráterov. Cieľom bolo dosiahnuť, aby astronauti dokázali rozlíšiť a popísať druh a vek geologickej formácie, na ktorú práve natrafili.

Akonáhle boli krátery hotové, astronauti testovali nielen svoje vedomosti a schopnosti, ale aj zariadenie, ktoré by mohli na Mesiaci potrebovať či lunárne moduly a rovery. Zaujímavé je, že aj keď bolo pole plné kráterov pôvodne vytvorené na tréning posádky Apollo 11, ako prvá na ňom tréning podstúpila napokon až posádka Apollo 15. Tá bola totiž na skúmanie geologických vlastností Mesiaca zameraná viac.

Navyše, krátery boli využité nielen na tréning astronautov, ale aj ako pomôcka pri vytvorení mapy, vďaka ktorej bol pohyb na Mesiaci o niečo jednoduchší. Posledný tréning sa na poli Cinder Lake Crater Field odohral v roku 1972, keď sa na svoju misiu chystala posádka Apollo 17. Dnes je mnoho kráterov už zničených a jasne rozoznateľné ostali len tie najväčšie.

Amusing Planet
Uložiť článok

Najnovšie články